KOMENTÁR K EVANJELIU NEDELE BOŽIEHO MILOSRDENSTVA… 🙏
POKOJ VÁM!
👉 V tradičnom evanjeliu Nedele Božieho milosrdenstva Jn 20,19-31 Ježiš pozdravom „Pokoj vám“ dvakrát premáha strach učeníkov a dáva im Ducha, aby v jeho sile odpúšťali ľuďom hriechy a takto získavali pokoj a napokon Ježiš pomáha Tomášovi prekonať skepsu a nevieru. Ježiš milosrdenstvom, ktoré je vždy aktom vôle, rieši núdzu psychickú a duchovnú. Počas verejného účinkovania riešil aj fyzickú núdzu, napr. choroby či nedostatok jedla a pod. Tu je text Jn 20,19-31:
19 Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ 20 Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. 21 A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ 22 Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. 23 Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ 24 Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. 25 Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ 26 O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ 27 Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ 28 Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ 29 Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ 30 Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. 31 Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.
👉Dnešná stať je v podstate dvojobraz: opisuje DVE NEDEĽNÉ STRETNUTIA JEŽIŠA s učeníkmi vo večeradle. V prvej scéne (v. 19-23) sú učeníci bez Tomáša a neskôr o týždeň je už s nimi aj on (v. 24-29). Posolstvo oboch stretnutí je určené i nám: cez tému odpúšťania hriechov a v blahoslavenstve tých, čo nevideli Krista. Evanjelium rieši na jednej strane ťažkosť poznávania osláveného Krista a na druhej strane rieši aj náš problém, ktorí sme Ježiša nevideli. V oboch zjaveniach v nedeľu Ježiš sám inicioval stretnutie s ustrašenými učeníkmi za zatvorenými dverami, premáha ich strach a dáva sa im spoznať cez oslávené rany. Ježiš zakaždým úvodným pozdravom Pokoj vám (čo je kladne formulovaná častá božská výzva v Biblii: „Nebojte sa!“) potláča strach učeníkov. Takýmto prianím pokoja odpúšťa pôvodné zlyhanie apoštolov, keď Ježiša opustili a najmä to Petrovo trojité zapretie a dáva im dar darov a zdroj pokoja – Ducha Svätého s mocou odpúšťať alebo zadržať hriechy.
👉Všetko sa to v dnešnom evanjeliu okrem Ježiša točí najmä okolo Tomáša, ktorý reprezentuje všetkých bez priamej skúsenosti so Vzkrieseným a Tomáš figuruje na konci evanjelia ako dvojznačná postava. Spolu s Natanaelom, o ktorom sa hovorilo v úvode Jánovho evanjelia patrí aj Tomáš k úprimným skeptikom. Natanael na začiatku Ježišovej činnosti pochyboval: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!“ (1,46) a napokon končí s úžasným vyznaním: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!“ (1,49). Na konci evanjelia je to práve Tomáš, ktorý pochybuje, no napokon urobí skvelé vyznanie. Tomáš tak reaguje celkovo trikrát a vždy to preženie. Keď ide Ježiš vzkriesiť Lazára, Tomáš vyzval učeníkov: „Poďme aj my a umrime s ním“ (11,16). No s Kristom nezostal v kritických chvíľach nik a niežeby zomreli s ním. Pri rozlúčkovej reči Ježiša vo večeradle mu hovorí: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!“ (14,5). Ježiš na to: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa (14,6). Tretí krát reaguje Tomáš po zmŕtvychvstaní Ježiša, keď spochybní apoštolov a chce verifikovať Ježišovo zmŕtvychvstanie. Ježiš mu to umožní: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ (20,27). Absencia informácie, že Tomáš vložil prst a ruku do rán, nás vedie k oprávnenej úvahe, že Tomáš si napokon neoveril rany Ježiša.
👉Niečo iné je však dôležité. Práve Tomáš najdokonalejšie v celom evanjeliu vyznal identitu Ježiša: „Pán môj a Boh môj!“ (20,28). Ježiš nie je len Pánom ale je aj jeho Pánom a jeho Bohom. Stačilo mu rany Ježiša vidieť a uveril, presne tak ako keď milovaný učeník videl zložené plachty a šatku v hrobe mimo plachiet na inom mieste, uveril, že Ježiš žije. Pomohlo mu v tom aj Písmo. Podobne i Mária Magdaléna, ktorá začula od Ježiša svoje meno, zrazu vedela, že je to Pán, preto mohla ísť apoštolom povedať: „Videla som Pána,“ (20,18). Učeníci tiež po stretnutí s Ježišom vo večeradle Tomášovi hovorili: „Videli sme Pána.“ (20,25). V celej kapitole Jn 20 silne prevažuje sloveso vidieť, či pozerať, spolu ich tam je až 11. Z toho je zrejmé, že viera vo Vzkrieseného nie je nejaká neosobná skúsenosť, ale viera založená na kontemplácii Krista. K takejto viere sa vyžaduje angažovaná odpoveď založená na láske k Pánovi ako to bolo u milovaného učeníka, ale i u Márie Magdalény a napokon i u Tomáša, ktorý svoj vzťah k Pánovi vyjadril zámenom „môj“ vo vyznaní: „Pán môj a Boh môj“. Stačí vidieť určité znaky alebo počuť určité slová a práve tie privedú človeka k prijatiu novej pravdy a skutočnosti, že Ježiš opäť žije, síce inak, no reálne ako „nebeský človek“ (porov. 1 Kor 15,48).
👉Je skvelé vedieť, že milosrdenstvo Ježiša pri jeho oboch zjaveniach vo večeradle zahŕňa aj nás, jeho nasledovníkov a čitateľov evanjelia. Prvý krát, keď daroval Ježiš učeníkom Ducha, Božiu silu na to, aby v budúcnosti aj nám odpúšťali hriechy v budúcnosti, čím sa Boží pokoj a zážitok z milosrdenstva rozšíri na pozadí odpustenia hriechov. Druhý krát je Ježiš ústretový voči nám v blahoslavenstve: my sme tiež tí, čo sme síce osláveného Krista nevideli, a predsa sme v neho uverili a preto sme šťastní, blažení. No a napokon tretí raz sme spomenutí v závere 20. kap. autorom evanjelia, ktorý hovorí, že zapísanie slov a činov Ježiša Krista nám pomáha v Krista uveriť, hoci nepovieme: „Videli sme Pána“, ale sme šťastní vtedy, keď vyznáme: „Verím v môjho Pána a môjho Boha!“
👉Pane, tvoje blahoslavenstvo nás uisťuje, že patríme k šťastným. Síce sme ťa nevideli, ale slovám o tebe, sme ako Tomáš uverili, že ty si náš Pán a náš Boh. Úprimne ti ďakujeme za milosrdenstvo, ktorým nám vychádzaš v ústrety, keď sme v núdzi rôzneho typu: prelamuješ svojím pokojom v nás strach ako v učeníkoch; cez nich nám dávaš zažiť tvoje odpustenie hriechov v našej duchovnej biede a prelamuješ našu skepsu a pochybnosť. Pomôž nám, Pane, prosíme, rásť vo vzťahu a v dôvere k tebe, aby si ty bol náš Pán a náš Boh.