Prečo premenenie? (2. pôstna nedeľa) Spoločne kráčať (Syn odos) Dosť často počujeme, že Ježiš sa pred tromi apoštolmi premenil…

Prečo premenenie? (2. pôstna nedeľa)

Spoločne kráčať (Syn odos)

Dosť často počujeme, že Ježiš sa pred tromi apoštolmi premenil na vysokom vrchu preto, aby ich posilnil pre nastávajúci boj. Mal totiž prejsť krutým utrpením a smrťou, čo mohlo nepripravených učeníkov zlomiť. A vlastne ich aj zlomilo. No prečo sa číta toto evanjelium nám, ktorí toto posilnenie nepotrebujeme, lebo vieme, že sa to celé skončilo víťazstvom?
Kľúčom k nájdeniu odpovede na túto otázku je súvislosť evanjelia s ostatnými biblickými textami tejto nedele.
Najprv teda evanjelium. Ježiš ide s tromi apoštolmi na vysoký vrch a tam sa pred nimi premení. Vidia Ježiša v jeho sláve. Ešte nechápu súvislosti, ale vidia, že Ježiš má moc, vidia ho v sláve.
Abrahám dostáva prísľub potomstva hojného ako hviezd na nebi a krajiny „od Egyptskej rieky až po veľkú rieku, Eufrat“ (Gn 5, 5. 18). My vieme, že Boh svoj sľub naplnil.
Pavol píše Filipanom o vlasti, ktorú máme v nebi, Hovorí o tom, že raz budeme mať oslávené telo (Flp 3, 20. 21). A my vediac, že Boh naplnil prísľub daný Abrahámovi, a vediac, že Ježiš sa premenil, môžeme upierať svoj zrak do budúcnosti v očakávaní, že Boh aj pre nás splní prísľub vlasti v nebi a osláveného tela.
Slová žalmistu v týchto súvislostiach akoby vyjadrovali dve veci. Našou slávou je Boh. Už teraz sme vďaka krstu nejakým spôsobom oslávení: „Boh je moje svetlo a moja spása“ (Ž 27, 1). Druhou vecou je žalmistova i naša dôvera: „Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich“ (v. 13). Potrebujeme vieru i dôveru, lebo čakanie na naplnenie je neraz ťažké. Trvá dlho. Vari sa Abrahám nepokúsil sám si zaobstarať potomka? Nedopadlo to veľmi slávne s Agar a Izmaelom…
Chvíľa, keď aj my budeme mať oslávené telo, je v nedohľadne, keď sa Ježiš vráti… Ale nech čas neoslabuje našu dôveru. Naopak, nech nás motivuje byť čo najlepšie pripravení.
Takže záver: Počujeme dnes slová o Pánovom premenení, aby nás viedli k väčšej túžbe byť s ním. Tá sa naplní, keď s ním budeme žiť. A žiť s ním znamená konať pokánie, hľadať Božie cesty a plniť Božiu vôľu.
Apropo cesta. Už si vykročil na synodálnu cestu – cestu spoločného kráčania?

Autor správy, foto a správu publikovala Žilinská diecéza on Facebook Zdroj Read More

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Next Post

Pápež: V Božom mene, zastavte! Myslite na siroty! - Vatican News

So mar 12 , 2022
„Nikdy nie vojnu! Myslite najprv na deti, ktorým sa upiera nádej na dôstojný život. Na deti zabité či zranené, na siroty. Na deti, ktoré majú ako hračky zvyšky z vojny… V Božom mene, zastavte!“ „Nikdy nie vojnu! Myslite najprv na deti, ktorým sa upiera nádej na dôstojný život. Na deti […]

Čitatelia, ktorí si prečítali tento článok si prečítali aj tieto