Spomienka na vzácneho človeka Prot. prof. ThDr. Milan GERKA, CSc. sa narodil 6. januára 1945 v Ortuťovej, okr. Bardejov. Základ…

Spomienka na vzácneho človeka

Prot. prof. ThDr. Milan GERKA, CSc. sa narodil 6. januára 1945 v Ortuťovej, okr. Bardejov. Základnú školu ukončil v Ortuťovej a Bardejove, strednú školu v Prešove. Jeho vedecká činnosť na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešove sa začala v roku 1965, kedy ukončil svoje magisterské štúdium v odbore pravoslávna teológia. V rokoch 1965-1968 študoval ako ašpirant na Petrohradskej duchovnej akadémii, po absolvovaní ktorej získal titul kandidáta teológie /CSc./. V roku 1969 sa oženil a spolu s manželkou vychovali syna Vladimíra. V roku 1978 sa habilitoval a stal sa docentom pravoslávnej teológie. V roku 1980 získal akademický titul ThDr. a stal sa doktorom pravoslávnej teológie. V roku 1983 bol inaugurovaný a stal sa profesorom pravoslávnej teológie. V roku 1993 mu bola priznaná vedecká hodnosť CSc. v odbore pravoslávna teológia.

V rokoch 1970-1971 sa stal externým pedagogickým pracovníkom Pravoslávnej bohosloveckej fakulty. Venoval sa exegéze Starého Zákona a hebrejskému jazyku. V rokoch 1971-1978 pôsobil ako odborný asistent na Katedre biblických náuk. V roku 1973 sa stal špirituálom Pravoslávnej bohosloveckej fakulty a v rokoch 1974-1984 dostal čestnú funkciu pokladníka. Od roku 1974 zároveň vykonával funkciu knihovníka Pravoslávnej bohosloveckej fakulty. V roku 1977 bol ustanovený do funkcie vedúceho Katedry základného bohoslovia a filozofie, v ktorej pôsobil do roku 2003.

V rokoch 1987-1993 bol dekanom Pravoslávnej bohosloveckej fakulty. Ako dekan Pravoslávnej bohosloveckej fakulty prešiel zložitým obdobím života a vývoja fakulty. Riešil otázky prechodu fakulty z rezortu Ministerstva kultúry SR do rezortu Ministerstva školstva SR a zaradenie Pravoslávnej bohosloveckej fakulty do Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Za šesťročné obdobie zastávania funkcie dekana bol v súvislosti so spoločenskými zmenami v štáte päťkrát volený. Pravoslávna bohoslovecká fakulta v tom čase odovzdala budovu a sídlo fakulty na Sládkovičovej ulici mestu, od ktorého v roku 1950 túto budovu dostala a fakulta sa tak presťahovala na Masarykovú ulicu do nevyhovujúcich priestorov. Kňazský seminár sa taktiež musel premiestniť do neobývateľných priestorov na Plzenskej ulici. Na tomto mieste bola dobudovaná kaplnka, knižnica a jedáleň. Celá rekonštrukcia bola v gescii Pravoslávnej prešovskej eparchie v Prešove, avšak život a práca v daných podmienkach bola záležitosťou predovšetkým vedenia fakulty.

V rokoch 2000-2003 bol vedúcim Katedry základného bohoslovia a filozofie a v rokoch 2003-2010 vedúcim Katedry antropológie a sociálnej práce. V rokoch 1999-2004 bol garantom študijného odboru Sociálna práca. Bol členom Akademického senátu, vedeckých rád, akademických rád, redakčných rád, domácich a zahraničných teologických komisií. V rokoch 1997-2006 bol členom pracovnej skupiny Akreditačnej komisie Vlády SR a v rokoch 1999-2003 členom Rady vysokých škôl Slovenskej republiky. Zúčastnil sa na riešení viacerých významných vedeckých projektov. Rovnako bol členom Starozákonnej prekladateľskej komisie Slovenskej biblickej spoločnosti /1989-1997/, ktorá pripravovala prvý slovenský ekumenický preklad Biblie a od roku 1992 aj členom Slovenskej biblickej spoločnosti.

Vo vedecko-výskumnej a publikačnej činnosti sa prioritne orientoval na biblistiku, kresťanskú antropológiu, misijné poslanie Cirkvi, sociálnu a charitatívnu službu Cirkvi, históriu Pravoslávnej cirkvi na Slovensku. V edukačnom procese a pastoračnej činnosti sa venoval dejinám, teológii a exegéze Starého Zákona, službe starozákonných prorokov, poučným a prorockým knihám Starého Zákona, charitatívnej a sociálnej službe Cirkvi, dušpastierstvu marginalizovaných skupín a etnických minorít, duchovnej formácii mládeže a dospelých. Spomenieme aspoň najvýznamnejšie:
– Proroci. Pojem a poslanie prorokov. /2005/
– Sociálna služba v Cirkvi. Soľ zeme. /2007/
– Cennosť čelovečeskoj ličnosti
– Úvod do sociálnej práce /2002/
– Úvod do sociálnej práce pre sociálnu a charitatívnu službu /2006/
– Cesta k Bohu /2003/
– Úvod do kníh Písma svätého Starého Zákona III. Prorocké knihy.

Pastoráciu považoval za hybnú silu našej Cirkvi, aj preto celý svoj život venoval práve tejto službe. V rokoch 1968-1970 sa stal kantorom v Katedrálnom chráme sv. kniežaťa Alexandra Nevského v Prešove. V rokoch 1969-1971 sa stal ekonómom Úradu eparchiálnej rady Pravoslávnej cirkvi v Prešove. V roku 1971 bol vysvätený na diakona a už v roku 1972 na kňaza. V tom istom roku popri pedagogickej činnosti na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte bol ustanovený za správcu Pravoslávnej cirkevnej obce Závadka v okrese Spišská Nová Ves. V rokoch 1991-1993 organizoval a spravoval Pravoslávnu cirkevnú obec Spišská Nová Ves.

V rokoch 1994-1996 s požehnaním arcibiskupa Nikolaja organizoval duchovný život pravoslávnych veriacich – reoptantov z Ukrajiny v obciach Topoľčany, Vozokany, Bánovce nad Bebravou, Tvrdomestice, Dežerice, Žitná Radiša, Ruskovce, Závada, Chlebovany, Detva, Nová Baňa, Holíč, Hontianské Moravce, Ružomberok, Revúca a Smolník. Uvedeným reoptantom pomáhal aj pri začlenení sa do života a pracovného pomeru na Slovensku. Viedla ho k tomu túžba pomôcť ľuďom, ktorí na Slovensku nachádzali svoj nový domov a duchovné zaradenie. Viacerí mladí ľudia sa potom stali študentmi Pravoslávnej bohosloveckej fakulty a niektorí z nich pôsobia ako duchovní otcovia.

V rokoch 1994-2000 bol kancelárom Úradu metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku. Bol zodpovedný za riešenie majetkovo-právnych otázok Cirkvi, Ústavy Cirkvi, všetkých dokumentov, v ktorých sa rieši otázka vzťahu Cirkvi a štátu, ako aj vzťahu našej Cirkvi k ostatným pravoslávnym autokefálnym Cirkvám a ostatným kresťanským konfesiám. V súvislosti s tým za Cirkev vystupoval v masovokomunikačných prostriedkoch /televízia, rozhlas, tlač/, kde sa rozoberali otázky vzťahu Pravoslávnej cirkvi k štátu a ostatným kresťanským konfesiám, otázky morálky, otázky dejín Cirkvi, vzťah Pravoslávnej cirkvi k bývalému socialistickému zriadeniu a otázky filantropie.

V roku 1996-1998 organizoval a spravoval Pravoslávnu cirkevnú obec v Smolníku, v roku 1998 Pravoslávnu cirkevnú obec Gelnica a v tom istom roku sa stal dekanom pre okres Spišská Nová Ves, Gelnica a Levoča.

V roku 1995 bol poverený Metropolitnou radou Pravoslávnej cirkvi založiť a zorganizovať charitatívnu službu Pravoslávnej cirkvi na Slovensku s iným názvom ako Charita alebo Diakonia, ktoré v tom čase už boli zriadené inými cirkvami. Zároveň ako člen Ústredného výboru Svetovej rady cirkvi bol požiadaný, aby zaobstaral finančné prostriedky na zakúpenie budovy, kde by Cirkev mohla túto službu vykonávať. Vypracoval aj jej štatút. Po zložitom rokovaní s pracovníkmi úradov Eparchiálnych rád a Metopolitnou radou Pravoslávnej cirkvi v roku 1998 bola zriadená Filantropia – Dom, n. o. Arcibiskupom Nikolajom bol menovaný za jej riaditeľa. V roku 1998 vypracoval štatút a registroval Filantropiu Pravoslávnej cirkvi na Slovensku.

V rokoch 1991-1997 bol členom Ústredného výboru Svetovej rady cirkví v Ženeve. Ako člen ÚV SRC organizoval oficiálnu návštevu zo SRC 1999 a KEC 1994, ktoré sa zasadili o ochranu Pravoslávnej cirkvi pri riešení jej existenčných problémov. V rokoch 1990 -1993 sa za cirkev zúčastnil na takmer všetkých rokovaniach so štátnou správou, samosprávou a Gréckokatolíckou cirkvou pri riešení postavenia a majetkovo-právnej problematiky Pravoslávnej cirkvi. Vedecky a odborne spolupracoval so sesterskými cirkvami, domácimi a zahraničnými inštitúciami a organizáciami v oblasti pravoslávnej teológie a života Pravoslávnej cirkvi na vedeckých, odborných, misijných, bohoslužobných podujatiach na Slovensku a v zahraničí.

Bol členom viacerých komisií Metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku a Pravoslávnej prešovskej eparchie. Okrem toho od roku 2001 zastával funkciu tajomníka Posvätnej synody Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku a zároveň bol jej hovorca.

V akademickom prostredí pôsobil až do svojej smrti. Rektorom Pravoslávneho kňazského seminár bol od roku 2010.
Okrem kňazských hodností, čestných uznaní a vyznamenaní získal aj:
1987 – patriarší kríž, Konštantínopolský patriarchát
1989 – Rád svätého apoštola Pavla, konštantínopolský patriarchát
2000 – strieborná medaila Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity
2004 – medená medaila svätého Inocenta, Americká pravoslávna cirkev
2007 – medaila Pravoslávneho kňazského seminára Prešovskej univerzity

Pán profesor sa zapísal do života svojich študentov, veriacich, kolegov, priateľov nezmazateľnou stopou.
S veľkou úctou a žiaľom v srdci, ale v nádeji na večný život, milý pán profesor, spomíname.
Boli ste nesmierne vzácnym, milým a mimoriadne láskavým človekom.
Blažennyj pokoj i vičnaja jemu pamjať!

Autor správy, foto a správu publikoval Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove on Facebook Zdroj Read More

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Next Post

Dnes sa narodil významný človek, je ním sv. Arnold Janssen🥳🎂. Bez neho by sme sa tu nestretli viaceré národnosti i nátury v jedn...Kostol sv. Arnolda Janssena - SVD, Bratislava on Facebook

Pi nov 5 , 2021
Dnes sa narodil významný človek, je ním sv. Arnold Janssen🥳🎂. Bez neho by sme sa tu nestretli viaceré národnosti i nátury v jednom kláštore. A to by bola škoda. Vďaka Bohu za jeho príklad a svedectvo v načúvaní Božej vôle. Sv. Arnold, oroduj na nás!🙏

Čitatelia, ktorí si prečítali tento článok si prečítali aj tieto