Spoločenstvo, spoluúčasť, misia a pútnici nádeje
Spievajme! (19. nedeľa v Cezročnom období)
„… vopred zaspievali chválospevy otcov“ (Múd 18, 9d). Keď poznáme dejiny vyslobodenia Hebrejov z Egypta tak, ako sú opísané v Knihe Exodus, môže sa nám pohľad autora Knihy múdrosti na tie isté udalosti zdať poriadne zidealizovaný. No keď vieme, že je to pohľad s odstupom stáročí, pohľad doplnený poznaním nielen ďalších dejín Izraela, ale aj oveľa hlbším poznaním Boha – Jahveho, ktorý sa postupne dával svojmu ľudu poznávať, môže nám tento text pomôcť… vopred spievať chválospevy. Keď totiž vieme, ako Boh viedol svoj ľud (žalmista ho vyhlasuje za blažený ľud, lebo jeho Bohom je Pán), môžeme pevne veriť, že dnes vedie aj nás. A to nás privádza k tomu, aby sme spievali chválospevy bez ohľadu na to, či znášame dobrý či zlý údel (pozri Múd 18, 9c), v šťastí či v nešťastí, v zdraví či v chorobe.
Lebo ak „naša duša očakáva Pána“ (Ž 33, 20), bdieme a túžobne vyčkávame deň, keď sa Pán vráti. Každý deň sa potom usilujeme prežiť pripravení, aby nás Pán mohol vyhlásiť za blažených. Teším sa na chvíľu, keď ma sám Ježiš posadí k stolu na svojej svadobnej hostine. Dúfam, že aj ty. A práve takéto zmýšľanie nás chráni pred tým, aby sme „zaspali“, aby sme svoj život nevenovali hlúpostiam a márnostiam toho, čo je „pod slnkom“ (pamätáš si tieto slová čítania z Knihy Kazateľ z minulej nedele?). Žijeme síce v tomto svete, robíme mnohé veci rovnako ako ostatní, ale žijeme svoj život ináč ako tí, ktorých „bohom je brucho“ (Flp 3, 19).
„Blažený ľud…“ „Blahoslavení sluhovia…“ To nie sú slová o niekom z ďalekej minulosti, či o niekom, kto je vyhlásený za svätého. To sú slová o nás. My sme tí blažení, pre ktorých Pán pripravil miesto v nebi, na svojej hostine. Preto sa nedajme zlákať tým, čo nám ponúka svet. Apoštol Pavol hovorí, že sú to len a iba odpadky (pozri Flp 3, 8). Pohľad upretý na Ježiša nám zaručuje, že nezablúdime. Ak je Ježiš mojím pokladom, tak pri ňom je aj moje srdce (pozri Lk 12, 34).
Ktoré odpadky potrebujem povyhadzovať? Čo mi bráni pevnejšie upierať zrak na Ježiša? Napravím to pokáním, ak treba, prijatím sviatosti zmierenia, poprosím o naplnenie Duchom Svätým a znova odhodlane upriem zrak na Ježiša. Zaspievam chválospev, lebo „oko Pánovo bdie nad tými, čo sa ho boja, nad tými, čo v jeho milosrdenstvo dúfajú, aby ich zachránil pred smrťou a v čase hladu nakŕmil“ (Ž 33, 18 – 19).
Autor správy, foto a správu publikovala Žilinská diecéza on Facebook Zdroj Read More
