Ak má mať cirkev budúcnosť, je potrebné dbať o to, aby slová a vyznania ladili s naším konaním, s prístupom k človeku a k prírode, a ak to tak nie je, aby sme mali odvahu zlyhania pomenovať. Cirkev bude žiť vtedy, ak nebudeme mlčať, keď sa okolo nás – v našej rodine, v práci, v cirkvi alebo spoločnosti deje nespravodlivosť, ak sa človekom pohŕda. Zdravé spoločenstvo znesie aj kritické myslenie, aj kritiku. Neobáva sa, že otáznikmi a neustálym hľadaním správneho výkladu Písma sa Bohu spreneverí. Práve naopak – vtedy svoju vieru dokáže. Tými, ktorí budú človeka počúvať, nie posudzovať a súdiť, sme my. Máme milovať. Preto, aby sme nachádzali stále nové inšpirácie, radosť, vytrvalosť, a spôsoby, ako lásku prejaviť, sa stretávame na službách Božích, preto počúvame Slovo, hudbu, prijímame sviatosti…
Celú kázeň Anny Polckovej a Eriky Sokola zo služieb Božích v Poslednú nedeľu cirkevného roka 23.11.2025 o 10:00 vo Veľkom kostole si môžete prečítať a vypočuť tu: https://www.velkykostol.sk/anna-polckova-erika-sokola-kazen-v-nedelu-vecnosti-poslednu-nedelu-cirkevneho-roka-23-11-2025-konfirmacia-dospelych/



