V CHOŇKOVCIACH SLÁVILI S VLADYKOM JONÁŠOM ODPUSTOVÚ SLÁVNOSŤ
Na Tomášovu nedeľu, 12. apríla 2026, sa v Choňkovciach konala odpustová slávnosť zo sviatku Zvestovania Presvätej Bohorodičke. Zvyčajne tento sviatok pripadá na obdobie Veľkého pôstu a preto farnosť presúva odpustovú slávnosť do paschálneho obdobia. Hlavným slúžiteľom bol arcibiskup a metropolita Jonáš Maxim. Spolu s ním svätú liturgiu koncelebrovali otec Jozef Fabišík, správca farnosti, a otec Michal Pavliško, ceremoniár a tajomník arcibiskupa.
Vladyka Jonáš vo svojej homílii použil obraz jari a prebúdzajúcej sa prírody a poukázal na to, že na Zemplíne všetko rozmŕza a rozkvitá skôr než v iných častiach Slovenska. Príchod jari opísal ako radostnú zvesť pre ľudí po dlhej zime. Poznamenal, že v obidvoch evanjeliách, ktoré boli ohlásené zaznela radostná zvesť. Prvou je zvesť o tom, že k Bohorodičke prichádza anjel a zvestuje jej, čo sa má udiať, a táto udalosť sa považuje za počiatok našej spásy. Druhou je radostná zvesť pre apoštola Tomáša, ktorý hovorí, že neuverí kým nevloží prst do jeho rán. A tak v túto nedeľu zaznela radostná zvesť dvakrát.
Arcibiskup zdôraznil, že v ľudskom živote je Boh, ten, ktorý prichádza prvý k človeku. Prichádza a dotýka sa každého ľudského srdca. Ako príklad uviedol Bohorodičku, ktorá odpovedá anjelovi: „Nech sa tak stane,“ a v tej chvíli sa v jej lone utvára život Ježiša Krista, Božieho Syna. Mária už zakúšala tú jar aj keď okolitý svet ešte nič netušil. Obrazom apoštola Tomáša opísal tých ľudí, ktorí prijali Ježiša Krista nie v tom čase, ako bolo potrebné, ale až neskôr, pričom Boh im aj napriek tomu dáva šancu. Tomáš vkladá prst do boku Kristovho a vtedy hovorí: ,,Boh môj a Pán môj!“ V tom okamihu začína činnosť Božieho ducha a Tomáš sa stáva jedným z apoštolov, ktorý odchádza do Indie a privádza mnohých ku kresťanstvu. Tomášova srdce bolo rozmrazené a semeno padlo do pôdy a prinieslo úrodu.
Vladyka poukázal na súvis so životom veriacich. Zdôraznil, že ten istý Kristus, ktorý prišiel k Bohorodičke prostredníctvom anjela, ktorý vstal z mŕtvych, ktorý sa po týždni zjavil Tomášovi a ktorý apoštolom povedal: „Pokoj vám!“, je prítomný aj dnes a je súčasťou nášho života. Je prítomný v každom jednom momente.
Povedal, že Boh sa vie dotknúť človeka aj v tej najhlbšej tme, aj v tom zamrznutom srdci. Na záver položil prítomným otázku, či majú skúsenosť s tým, že sa Boh dotýka ich sŕdc a či dokáže rozmraziť aj kamenné srdce. Lebo ako je na prírode vidieť, že začína kvitnúť tak by malo byť vidieť zmenu zmýšľania, zmenu gest, slov, skutkov.
V závere liturgie sa otec Jozef poďakoval vladykovi za to, že prijal pozvanie na túto slávnosť. Po myrovaní nasledoval obchod okolo chrámu s čítaním štyroch evanjelií. Svätú liturgiu sprevádzal svojim spevom miestny dievčenský zbor.
Text:: Barbora Danišková
Foto: Pavol Fabišík
Autor správy, foto a správu publikoval Prešovská archieparchia on Facebook Zdroj Read More
