„… aby tí, čo nevidia, videli…“ (4. pôstna nedeľa)
Hľadači Boha
Nedávno ma vo vysielaní rádia Lumen výrazne oslovilo vyjadrenie kohosi zo spoločenstva SKALA (Spoločenstvo Kňazských A LAických rodín). Povedal, že k nim prichádzajú aj manželia, ktorí sú vo vážnych problémoch. No keď sa k nim hlásia, nezačínajú proces ich formácie riešením problémov, ale skúmaním, aké miesto má v ich živote Ježiš. Až potom, keď manželia, každý osobne, postavia Ježiša na prvé miesto, to znamená prijmú ho za svojho osobného Pána a Spasiteľa, je miesto a čas na riešenie problémov. Tie sa však často vyriešia práve postavením Ježiša na prvé miesto… V podstate je to jednoduché. Prešli z tmy do svetla. Uzreli svoj život Ježišovými, to jest Božími očami.
Farizeji v dnešnom čítaní sebavedome vyhlasujú o Ježišovi: „My vieme, že ten človek je hriešnik.“ Ostávajú v tme, nechcú prijať svetlo. A pritom všetko by sa vyriešilo, keby uznali Ježiša za Syna človeka, ako to urobil ten, ktorý sa podľa nich celý narodil v hriechoch, a keby sa Ježišovi klaňali.
Dnešné texty z môjho pohľadu odhaľujú jeden velikánsky problém Cirkvi na Slovensku – hľadáme riešenia vymýšľaním programov, všelijakými krokmi, diecéznymi školami… To všetko môže a zrejme aj je dobré. Ale! Ale je základom toho všetkého jednoznačné a jasné sprevádzanie ľudí na ceste k Siloe, aby sa umyli v prameni živej vody, aby prijali Božieho Ducha a postavili Ježiša na prvé miesto vo svojom živote?
Biblické texty tejto nedele nám hovoria, že potrebujeme jednoznačne a bez kompromisov nastaviť svoj kompas, vedieť, kde je sever. Teda kde je Ježiš v mojom živote. Všimnime si, ako ho Boh nastavil Samuelovi, ktorý chcel za kráľa pomazať Eliaba: „Nehľaď na jeho tvár ani na výšku postavy; tohoto som si nevybral. Ja nehľadím ako človek. Človek vidí iba vonkajšok, ale Pán vidí do srdca.“ Kompas nám nastavuje apoštol Pavol: „Skúmajte, čo sa páči Pánovi, a nemajte účasť na jalových skutkoch tmy, radšej ich odhaľujte.“ A rovnako nám kompas nášho života nastavuje Ježiš: „Súdiť som prišiel na tento svet: aby tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, aby oslepli.“
Slepý od narodenia spoznal v Ježišovi svojho Lekára a uvidel. Pomazaný Dávid uvidel v Bohu svojho Pastiera a volal: „I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého…“ Pavol uveril Ježišovi a všetko pokladal za odpadky, len aby mohol žiť s ním. Teda Boh na prvom mieste!
Postaviť Ježiša na prvé miesto v živote znamená, že všetko sa usporiada, dostane sa na správne miesto a bude mať jasné smerovanie. Urob to a presvedč sa, že to funguje. Potom o tom vydaj svedectvo!
Autor správy, foto a správu publikovala Žilinská diecéza on Facebook Zdroj Read More
