BISKUPSKÉ ŽEZLO (grécky: ποιμαντορική ράβδος, [poimantoriké rábdos] pastierska palica alebo aj πατερίτσα; [pateritsa] berla, palica k podopieraniu) je symbolom duchovnej, pastoračnej a súdnej autority, ktorú má biskup. Biskup dostáva žezlo na znak pastierskej moci pri biskupskej vysviacke a nosí ho pri liturgických obradoch v ľavej ruke. Žezlo východných biskupov má na vrchnom konci umiestnené dva hady s hlavami nasmerovanými oproti sebe, ktoré sú symbolom múdrosti a rozvážnosti, ktorými má byť biskup vyzbrojený pri spravovaní eparchie. Hady sú odkazom na dva biblické momenty: Mojžišovo vyzdvihnutie medeného hada na púšti, pri pohľade na ktorého boli Izraeliti uzdravení (predobraz ukrižovaného Krista) a druhým momentom je Kristova reč v Matúšovom evanjeliu: „Hľa, posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice.“ (Mt 10, 16)
Staršia forma biskupského žezla má jednoduchšiu podobu. Vrch palice je vo forme písmena tau, je teda zakončená mierne zaobleným krátkym priečnym ramenom. Na vrchu žezla je vždy kríž. Archimandrita, igumen, ale aj igumena monastiera (predstavení kláštorov) majú právo nosiť mníšske žezlo, keďže vedú mníšsku komunitu.
Používanie biskupského žezla v Cirkvi je známe od 7. storočia. Tu treba však spomenúť určité zvláštne privilégium, ktoré bolo udelené už v roku 478 byzantským cisárom Zenónom. Cisár totiž udelil hlave cyperského arcibiskupstva privilégium používať také biskupské žezlo, aké používali aj byzantskí cisári. Preto aj v dnešnej dobe cyperský pravoslávny arcibiskup slávi sväté liturgie so žezlom v tejto podobe byzantského cisárskeho (kráľovského) žezla.
Najstaršie žezlo, ktoré je uchovávané v Prešovskej archieparchii, je žezlo prvého prešovského biskupa Gregora Tarkoviča (sídelný biskup v rokoch 1818 – 1841). Je vyrobené ako presná kópia biskupského žezla vladyku Andreja Bačinského, mukačevského biskupa, ktoré dostal od cisárovnej Márie Terézie. Informácia o tomto podarovaní je vytepaná na malom ozdobnom pliešku, ktorý je súčasťou žezla mukačevského biskupa. Tento pliešok samozrejme chýba na žezle biskupa Tarkoviča. Inak sú totožné.
Ďalším výnimočným žezlom je žezlo prešovského biskupa Jána Vályiho. Žezlo podarovali otcovi biskupovi maďarskí gréckokatolíci za jeho snahu o zavedenie maďarského jazyka do liturgie. V jubilejnom roku 1900 biskup Vályi totiž viedol púť gréckokatolíckych maďarských veriacich do Ríma. Stal sa hovorcom ich centrálneho komitétu, ktorý žiadal Svätého Otca Leva XIII. o spomenuté zavedenie maďarského jazyka do liturgie. Vrch žezla tvoria mohutne tepané zlaté hady, v strede ktorých sú umiestnené emailové vyobrazenia, na jednej strane sv. Mikuláša a na druhej Presvätej Bohorodičky – patrónky Uhorského kráľovstva. Ich autorom je Emanuel Roškovič.
Práve toto biskupské žezlo bude 27. januára počas slávnosti biskupskej chirotónie a intronizácie odovzdané novému prešovskému arcibiskupovi a metropolitovi Jonášovi Maximovi so slovami: „Prijmi žezlo, aby si pásol tebe zverené stádo. Tým, čo sú poslušní, nech bude oporou a posilou. Neposlušným a nepokorným nech slúži na výchovu k pokore a skromnosti, aby zotrvali v záväzku poslušnosti. Axios“
Foto 2: Najstaršie žezlo Prešovskej archieparchie – žezlo otca biskupa Tarkoviča.
Foto 3 a 4: Žezlo, ktoré používal biskup Ján Vályi.
Foto 5: Jednoduchšia forma biskupského žezla.
Foto 6: Pravoslávny cyperský arcibiskup Georgios s biskupským žezlom, ktoré má tvar žezla byzantských cisárov.
Autor správy, foto a správu publikoval Prešovská archieparchia on Facebook Zdroj Read More
