«Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.» (Mt 25,34-36).
Bol som 40-ročný farár, keď prišla vojna: ozbrojení príslušníci vtrhli do farského domu a odviedli ma do tábora, kde som strávil štyri mesiace. Boli hrozné: zbavení minimálnych hygienických podmienok, boli sme hladní a smädní, nemohli sme sa umyť a oholiť; fyzicky nás týrali, bili a mučili rôznymi predmetmi. Vodili ma von aj päťkrát denne, najmä v noci, nadávali mi do farárov a bili ma. Okrem iného mi zlomili tri rebrá a vyhrážali sa, že mi budú trhať nechty, rany mi posypú soľou a zaživa ma stiahnu z kože. Raz bolo také ťažké odolať, že som prosil dozorcu, aby ma zabil, hoci som bol presvedčený, že to aj tak urobia. Strážca odpovedal: „Tak ľahko nezomrieš, za teba dostaneme na oplátku 150 našich“. Tieto slová vo mne prebudili nádej na prežitie. Ale sám bez Boha by som nebol schopný vydržať všetko to zlo: modlitba, opakovaná v mojom srdci, robila zázraky. A Prozreteľnosť prišla v podobe pomoci a jedla prostredníctvom moslimky Fatimy, ktorej sa podarilo dostať sa ku mne tak, že si razila cestu uprostred nenávisti. Bola pre mňa ako Veronika pre Ježiša. Teraz, až do konca svojich dní, som svedkom hrôz vojny a volám: Už nikdy viac vojnu!
Autor správy, foto a správu publikoval Vatican News on Facebook Zdroj Read More
