Prvou prekážkou, kvôli ktorej strácame schopnosť očakávať, je zanedbávanie vnútorného (duchovného) života. Stáva sa to vtedy, keď únava prevláda nad úžasom, keď zvyk nahrádza nadšenie, keď strácame vytrvalosť na duchovnej ceste, keď nás negatívne skúsenosti, konflikty alebo ovocie, ktoré sa zdá byť oneskorené, menia na zatrpknutých a nahnevaných ľudí. Nie je dobré prežúvať horkosť, pretože v rehoľnej rodine – ako v každom spoločenstve a rodine – zatrpknutí a „pochmúrni“ ľudia vytvárajú dusnú atmosféru, akoby mali ocot v srdci. Vtedy je potrebné nadobudnúť stratenú milosť späť: vrátiť sa prostredníctvom intenzívneho vnútorného života k duchu radostnej pokory a tichej vďačnosti. A tá sa živí adoráciou, prácou kolien a srdca, konkrétnou modlitbou, ktorá bojuje a prihovára sa, schopnou znovu prebudiť túžbu po Bohu, lásku minulých rokov, údiv prvého dňa, chuť očakávania.
#pápežFrantišek
Celú homíliu nájdete na našej stránke.
Autor správy, foto a správu publikoval Vatican News on Facebook Zdroj Read More
