Srdečne vás pozývame na starobylú svätú liturgiu sv. apoštola Jakuba, ktorú bude sláviť vladyka Peter Rusnák, v pondelok 23. októbra v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove o 16:30 hod. Ide o jednu z najstarších sv. liturgií, ktorá sa slávi raz v roku na sviatok sv. Jakuba. Spievať budú členovia kňazského zboru sv. Jána Damaského.
O liturgii sv. Jakuba:
Liturgia sv. Jakuba sa viaže k 23. októbru, kedy v byzantskom kalendári sa spomína sv. apoštol Jakub. Východná tradícia uvádza, že apoštol Jakub bol najstarší syn sv. Jozefa, ktorý bol vdovec a Presvätú Bohorodičku si vzal za manželku. O tomto hovoria niektoré apokryfy, ale aj cirkevný historik Euzébius Cézarejský. Apoštol Jakub zomrel mučeníckou smrťou v Jeruzaleme v roku 63 po Kristovi vo veku 66 rokov.
Súčasná verzia liturgie sv. Jakuba je už veľmi byzantinizovaná, čo sa prejavuje najmä v modlitbách. Súčasní liturgisti sa zhodujú na tom, že liturgia má jeruzalemský pôvod, nezhodujú sa však v dobe jej vzniku. Niektorí uvádzajú 3. stor., iní polovicu 4. stor. a konečnú redakciu v 6.-7. stor.
Teológia liturgie sv. Jakuba je odlišná od liturgií sv. Jána Zlatoústeho a Bazila Veľkého. Napríklad v pasáži o stvorení sveta odkazuje priamo na synagogálnu tradíciu. Okrem toho všetky elementy tejto liturgie majú svoju paralelu v židovskom obrade veľkého halelu.
V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sa prvý krát liturgia sv. Jakuba, slávila 23. októbra 1994 v Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Hlavným celebrantom bol prof. ThDr. Vojtech Boháč, PhD. pedagóg vtedajšej Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty UPJŠ v Prešove.
Preklad do cirkevnej slovančiny v 20. stor. pripravil Filip von Gardner, pravoslávny mních a muzikológ a vytlačil ju v roku 1938 v monastieri v Ladomírovej pri Svidníku. Touto iniciatívou sa inšpirovali aj ďalšie pravoslávne cirkev Bulharsku a Srbsku. V roku 1970 Kongregácia pre východné cirkvi schválila cirkevnoslovanskú verziu pre gréckokatolícku cirkev.
Malý vchod počas spevu tropára „Jednorodený Syn“, ktorý je tiež nazývaný aj Krédom katechumenov. Hymnus zdôrazňuje, že v Kristovi sú spojené dve prirodzenosti – ľudská a božská. Celebranti vstupujú do lode chrámu s Evanjeliárom, Apoštolárom a Paramejníkom – knihou starozákonných čítaní. Výnimočnosťou tejto východnej liturgie je aj čítanie starozákonnej paremeje, najčastejšie z kníh prorokov.
Veľký vchod – týmto aktom sa koná prenesenie obetných darov Chleba a Vína zo svätyne. Pôvodne sa počas Veľkého vchodu prinášali dary, ktoré diakoni prinášali ku Kráľovským dverám. Toto prenášanie nabralo neskôr veľkolepú podobu aj zo symbolických dôvodov.
Obsah modlitieb liturgie sv. Jakuba sa vyznačujú krásnou formou a bohatým obsahom. Vyznačujú sa hĺbkou úprimného kresťanského života a preto sú plné srdečnosti, hlbokých myšlienok a duchovnej sily. Sú chválou a oslavou Najvyššieho, vďakou za nebeské i pozemské dobrodenia a najmä za dar vykúpenia.
V liturgii sv. Jakuba je prijímanie eucharistických darov osobitne. Celebrant podáva veriacim Telo Ježiša Krista a Krv väčšinou diakoni. Grécka prax na ostrove Zakyntos uvádza rozdávanie darov s lyžičkou, ktorú poznajú už od nepamäti.
Autor správy, foto a správu publikoval Prešovská archieparchia on Facebook Zdroj Read More
