Spoločenstvo, spoluúčasť, misia a pútnici nádeje
Súženie a Aleluja! (4. veľkonočná nedeľa)
„To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia… Už nebudú hladovať ani žízniť, nebude na nich dorážať ani slnko, ani iná horúčosť, lebo Baránok, čo je v strede pred trónom, bude ich pásť a privedie ich k prameňom vôd života. A Boh im zotrie z očí každú slzu“ (Zjv 7, 13 – 14. 16 – 17).
Tento text je v týchto dňoch mojej choroby, keď som sa v priebehu dvoch mesiacov už viackrát ocitol v priamom ohrození života, veľmi dôležitý. Dáva mi neohraničenú nádej… Boh na mňa nikdy nezabudne! Pripravuje mi miesto…
Ale o inom chcem písať. Ak by nasledujúci text bol môj testament, tak by som každého prosil, aby sa učil spievať, modliť, hovoriť, kričať Aleluja. Chváliť Pána, vyzývať k oslave Pána, nákazlivo zvádzať k zvelebovaniu Božieho Baránka…
V Liturgii hodín sa pri modlitbe dňa vo Veľkonočnom období používa jediná antifóna: Aleluja, aleluja, aleluja. Niekedy túto modlitbu recitujem responzóriovo, to znamená vsúvam trojité Aleluja do každej „medzery“, ktorá je v žalmoch Liturgie hodín. Znie to potom neraz zaskakujúco:
„… Rozlievali ich krv ako vodu vôkol Jeruzalema a nemal ich kto pochovať“ (Ž 79, 3). Aleluja, aleluja, aleluja.
„… Dopustil si, že sa pre nás svária naši susedia a naši nepriatelia si z nás robia posmech“ (Ž 80, 7). Ale-luja, aleluja, aleluja.
„… Bože môj, volám vo dne, a nečuješ; volám v noci, a nenachádzam pokoja“ (Ž 22, 3). Aleluja, aleluja, aleluja.
„… Do prachu smrti ma odvádzaš“ (v. 16c). Aleluja, aleluja, aleluja.
Vnímate disonanciu medzi slovami žalmov (a to je len pár príkladov) a požadovaným Aleluja? Akosi to nesedí – súženie a Aleluja nejde dokopy. Dlho mi trvalo, kým som takú modlitbu dokázal nielen vysloviť, ale aj prijať v srdci. Cirkev (a skrze ňu sám Boh) nás v takejto modlitbe totiž učí, že nie je ľudská situácia, kedy by sa z nášho srdca nemohlo vydrať možno chrapľavé Aleluja. Prečo? Lebo BOH!
Autor správy, foto a správu publikovala Žilinská diecéza on Facebook Zdroj Read More
