Katechéza vladyku Jonáša, prešovského arcibiskupa metropolitu na Veľkú sobotu, 04.04.2026
(Katedrála sv, Jána Krstiteľa v Prešove)
„Všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení. Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom. Lebo ak sme s ním zrástli a stali sa mu podobnými v smrti, tak mu budeme podobní aj v zmŕtvychvstaní. Veď vieme, že náš starý človek bol s ním ukrižovaný, aby bolo hriešne telo zničené, aby sme už neotročili hriechu. Lebo kto zomrel, je ospravedlnený od hriechu. Ale ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť. Veď vieme, že Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje. Lebo keď zomrel, zomrel raz navždy hriechu, ale keď žije, žije Bohu. Tak zmýšľajte o sebe aj vy: že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi.“
(Rim 6, 3b-11)
Určite ste si všimli, počuli, zachytili informáciu, že posledné roky enormne narastá počet novokrstencov v západnej Európe v takých štátoch ako je Francúzsko, Belgicko, Nemecko, Anglicko, napr. v prihraničných zónach Sudet v Českej republike, ale aj v samotnej Prahe, ale aj v USA a zvlášť vo východných štátoch, ako Pensilvánia, Ohio. Tohto roku sa vo Francúzsku pripravuje na krst a dnes bude pokrstených až okolo 25000 dospelých a mladých ľudí vo veku od 15 až 30 rokov.
Celkove v Európe je to až okolo 50000 ľudí, ak nie viac. Táto túžba je medzi mladými ľuďmi. Pre nás tu na Slovensku je to čosi ešte také nezvyčajné.
A čo je dôležité, že títo čakatelia na krst, že v nich ide o vedomé rozhodnutie sa pre vieru v Ježiša Krista!!! Mnohí z nich, alebo väčšina, ani nie sú z kresťanského prostredia. Duch Boží v nich prebúdza túto túžbu, patriť Kristovi, byť v spoločenstve Cirkvi.
Ale aj my tu na východe a aj na Slovensku v našej byzantskej cirkvi máme, a som o tom hlboko presvedčený, na tom do istej miery svoju účasť. Ani si neuvedomujeme, ako Pán používa naše modlitby za ohlásených a čakateľov na krst. Veď my veriaci sa za nich celý rok modlíme v každom našom chráme: „Veriaci, modlime sa za tých, čo sa pripravujú na krst, nech sa Pán nad nimi zmiluje. Nech ich vyučí v slove pravdy. Nech im otvorí Evanjelium spravodlivosti. Nech ich pripojí k svojej svätej, všeobecnej a apoštolskej cirkvi. Zachovaj ich Bože svojou milosťou…“.
Tento rok my tu v katedrále nemáme dospelých čakateľov na krst, ktorých by sme dnes krstili. Ani na Slovensku ich možno nie je tak veľa ako v Európe, či vo svete. Ale čo môžeme povedať je, že s určitosťou sa za nich modlíme a na nich pamätáme, a sme s nimi duchovne v súčinnosti, ako údy toho istého tela Kristovho navzájom.
Dnešný večer, večer pred Kristovým vzkriesením, je večerom tajomstva prechodu zo smrti do života. Dnešný večer čítame históriu Mojžiša a vyvoleného ľudu Božieho, ich históriu, ktorá sa stáva našou osobnou históriou, históriou prechodu cez červené more, históriou prechodu z otroctva do slobody, históriou prechodu zo smrti do života.
Práve dnes počúvajúc tieto čítania z Božieho Slova, môžeme porozumieť oveľa viac čo sa s nami stalo pri svätom krste, keď nás ako malé deti krstili, a čo sa stáva pri každom svätom krste aj dnes.
Krst je zomretie starému životu a nové narodenie sa v Kristovi. A presne toto zodpovedá tomu čo my dnes tu s vami spoločne slávime: smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.
Dnes sv. apoštol Pavol, nás čo sme už pokrstení, a väčšina z nás prijali krst v detstve, hoci možno ktosi z nás aj v dospelosti, dnes nás sv. Pavol uvádza do pravdy a znovu nám pripomína, čo sa snami počas krstu udialo: „Krstom sme teda s ním pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom.“
Drahí bratia a sestry, dnešný deň – Veľká sobota, bol v prvotnej cirkvi jeden z najdôležitejších dní a udalosti v roku. Dnešnú sobotu prijímali krst tí čakatelia na krst, ktorí sa pripravovali na krst celý rok a niektorí aj dva, ba ak to bolo za potreby aj viacej rokov.
Pripomeňme si, čo sa to vlastne deje pri krste.
Zobliecť sa
Dieťa už pred samotným krstom zobliekajú, obnažujú ho do naha. V prípade dospelého človeka, tento si zoblieka starý odev.
Je to obraz toho, že dotyčný, ktorý sa rozhodol pokrstiť, si zoblieka starého človeka a zo starým človekom aj všetky jeho staré skutky. V tomto sa podobáme Kristovi na kríži, „ktorý bol tiež obnažený a zoblečený do naha a svojou nahotou odzbrojil knieža a sily pekla a verejne na dreve kríža zvíťazil“. Preto novokrstenec už nemá nosiť starý odev, teda starý spôsob života a myslenia, s vášňami a so všetkým čo k tomu patrí: ducha lesti, zla, modloslužby, chamtivosti, lži, nečistoty…
V týchto pôstnych dňoch, hoci sme už pokrstení ale takto sme s pokorou vyznávali: „Spasiteľ môj, vidím vyzdobenú tvoju svadobnú sieň, ale nemám rúcho, aby som smel do nej vstúpiť. Osvieť odev mojej duše, darca svetla, a zachráň ma.“
Kristus na kríži sa v mene celého ľudstva obnažuje od hriechu Adama. Zoblieka sa z hriechu do ktorého sa Adam po páde obliekol. Kristus sa naozaj zobliekol z rúcha lesti, zla, modloslužby, chamtivosti, lži, nečistoty… Sv. apoštol Pavol o ňom hovorí: „ zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobným ľuďom…“
Pomazanie olejom
Ešte pred tým ako nás pokrstili sme boli pomazaní olejom na všetkých údoch nášho nahého tela, od čela našej hlavy až po chodidlá našich nôh. Teraz na jar sa zatierajú a ošetrujú rany dreva na miestach, kde ich ušľachtilo orezali od neplodných a divých konárov. Pomazaním oleja na celom našom tele, na tých údoch a miestach ktorými človek zvyčajne hreší a odchádza od Boha. Sám Boh Kristus nás pomazáva svojou milosťou, darmi, aby sme nekrvácali. Uzdravuje naše rany po hriechu svojou milosťou, olejom radosti, aby sa tieto rany scelili a zatiahli.
Krst
Po tomto pomazaní sme na rukách našich krstných rodičov boli prinesený ku krstnej vode, takým istým obrazom, ako aj telo mŕtveho Krista bolo rukami Jozefa z Arimatei sňaté z kríža a potom na jeho rukách zanesené do hrobu na pochovanie. Trikrát nám bolo liata voda na hlavu, trikrát sme boli ponorený do hlbín vôd, tak ako tri dni spočinulo mŕtve telo Kristovo v hrobe. Každým ponorením do vody a vynorením z nej, sme vstúpili do noci a opätovne do nového dňa, a takto trikrát, aby sme napodobnili Kristove trojdňové pochovanie v útrobách zeme. „Krstná voda bola pre nás hrobom ale aj matkou“, ako o tom rozpráva sv. Cyril Jeruzalemský. A tento trojitý úkon v jednom momente uskutočnil dve veci súčasne: smrť nášho starého človeka, ale aj naše znovuzrodenie pre nový život.
Myropomazanie
Myropomazanie sa podľa prvokresťanskej tradície u nás udeľuje hneď po krste. Má to svoj význam a opodstatnenie.
Po svojej smrti, Kristus Duchom Božím, láskou Otca, bol vzkriesený pre život. Preto aj my pomazaním Myra sa stávame účastníkmi Krista a máme podiel na jeho živote a vzkriesení. Obyčajný vonný olej po vzývaní je naplnený milosťou a prítomnosťou Sv. Ducha, tak ako obyčajný chlieb sa mení na telo Krista. Týmto vonným olejom sa síce pomazáva telo, ale milosťou Ducha Božieho, ktorým je naplnený tento olej, sa posväcuje duša. Ten Duch, ktorý oživil Krista, ten istý Duch teraz oživuje všetky naše údy, ktoré sa mažú pri tajomstve Myropomazania.
Tak dochádza k smrti a životu. Vodou krstu sme umŕtvený, aby pri Myropomazaní Duchom Božím sme boli oživený. Aj Mojžiš svojho brata Árona najprv omyl vodou a až potom ho pomazal na veľkňaza. Pomazaním Svätým Duchom skutočne začína naša spása. Toto sväté pomazanie je balzamom pre telo a spásou – novým životom pre dušu.
Včera sme sedeli v tme a dnes sme znovuzrodení z vody a Ducha, sme kresťania – pomazaný Sv. Duchom pre život, sme tí, ktorý vykročili na cestu spásy, na cestu dokonalosti.
Na tejto ceste dokonalosti je pre nás obrovskou posilou samotné telo a krv nášho Pána, ktorú nám on sám zanechal ešte pred svojou smrťou a zmŕtvychvstaním.
Sv. Cyril Jeruzalemský takto o tom píše: „Aká divná vec, nezomreli sme naozaj, neboli sme ani naozaj pochovaný, ani sme neboli naozaj ukrižovaný, a ani sme nevstali z mŕtvych. Kristus bol skutočne ukrižovaný, skutočne zomrel a naozaj vstal z mŕtvych. A toto všetko je nám darované, aby keď sme sa stali účastníkmi jeho utrpenia napodobnením, aby sme takto naozaj získali spásu.“
(Druhá mystagogická katechéza)
V tomto je láska Kristova voči nám ľuďom, že On reálne trpel a bolelo ho to, a nám dáva život zadarmo, bez bolesti a námahy, skrze našu účasť na jeho milosti.
Áno, krst z nás zmýva hriech a je závdavkom Sv. Ducha v nás, ale je aj zrkadlovým obrazom Kristovho utrpenia v nás.
Sv. apoštol Pavol v dnešnom čítaní o tom hovorí, že „sme s ním zrástli a stali sa mu podobnými v smrti, tak mu budeme podobní aj v zmŕtvychvstaní“. Nádherne to hovorí, že sme doslova zrástli s Kristom. Krst je pre nás tým faktom zrastenia s Kristom, teda zaštepenia, takým istým spôsobom, ako keď nový štep sa zrastá s životodarným koreňom, a berie účasť na jeho miazge, živote a plodoch.
Drahí bratia a sestry, a my sme pokrstení, a teda za slovami apoštola Pavla, ak sme pokrstení, zrástli sme sa s ním, sme mu teda podobní aj v smrti. Ako mu sme podobní v smrti?! Cez naše zriekanie sa zlých skutkov a cez dobrovoľné umieranie zlým hnutiam v nás! Utekajme preto od smilstva, nečistoty, chlipnosti, modloslužby, čarov, nepriateľstiev, svárov, žiarlivosti, hnevov, zvád, rozbrojov, rozkolov, závisti, opilstva, hýrenia a im podobným. Keď tieto skutky sa budeme snažiť nerobiť, to bude znamenať, že sa pripodobňujeme Kristovi v smrti, že sa pripodobňujeme Kristovi v umieraní.
Pavol však hovorí aj o pripodobnení sa pokrstených Kristovi vo vzkriesení. Ako?! Cez úsilie dobrého života, majúc účasť na ovocí Ducha. Konajme teda v duchu lásky, buďme radostný, pokojný, zhovievavý, láskavý, dobrotivý, verný, mierny, zdržanlivý. Toto je ovocie vzkrieseného Krista v nás a Sv. Ducha, ktorý ho vzkriesil a oživil.
Preto nech je náš odev biely v každom čase (Kaz 9, 7-8), nech sú naše skutky svetle. Je potrebné aby sme boli stále oblečený v bielom odeve, nie tom vonkajšom, ale je nevyhnutné znovu a znovu obliekať sa do bielych, žiariacich duchovných skutkov, aby sme mohli s Izaiášom povedať: „Duša mi plesá v Pánovi mojom Bohu, pretože ma zaodel rúchom spásy, plášťom dobrej mysle ma pokryl, ako ženícha ozdobil ma vencom, ako nevestu okrášlil ma skvostami.“ (Iz 61, 10)
Náš kresťanský život je neustálym procesom s jasným začiatkom – našim krstom, ale procesom bez konca, pretože náš Boh je hlbina bez dna.
Máme tu dnes neokatechumenátnu skupinu pokrstených ľudí, kresťanov, ktorí sa pred 30 rokmi rozhodli, že majú urobiť vo svojom kresťanskom živote čosi viacej a vstúpili na cestu katechizácie, evanjelizácie, na cestu vzrastania vo svojom duchovnom ale aj v kresťanskom živote ako jednotlivci a ako komunita. Chcem im poďakovať za svedectvo ich života, ktoré mnohí z vás sami vete posúdiť.
Teším sa, že dnes v predvečer Vzkriesenia Krista spolu s nimi, sme aj my všetci ako sme tu prítomní, sme si mohli obnoviť naše krstné sľuby a tak si nanovo uvedomiť že sme zomreli zlému a zriekli sme sa jeho skutkov. Dnes keď sme si obnovili naše krstné sľuby, znovu sme si uvedomili, že patríme Kristovi, ktorý za nás zomrel. Dnes v predvečer jeho slávneho vzkriesenia si uvedomujeme, že my každý deň znovu a znovu zomierame v tom, kto porazil smrť svojou smrťou na kríži a zmŕtvychvstaním, a jeho – Kristovou milosťou a silou aj my dennodenne vstávame, máme silu ísť po ceste k našej spáse a tak sa zaodievame do nádherného Kristovho rúcha, do rúcha skutkov svetla.
Naozaj aj oni aj my všetci sme dnes zaodetý nádhernými svetlými rúchami, tým najlepším a najkrajším čo máme, pretože patríme Kristovi vzkriesenému a ako takí sa zaodievame do svetlých skutkov deti božích.
Drahí bratia a sestry, dnes je noc a deň našej spásy zároveň. Dnešný večer v celom svete príjmu Ježiša Krista mnohí ohlásení čakatelia na krst. Pre nich ale aj pre nás, ktorý sme už pokrstený, dnešnou nocou začína V E L Y K – D E Ň, veľký deň, deň, ktorý trvá bez konca a siaha až do večnosti. Preto všetkých nás vyzývam: „takto zmýšľajme o sebe aj my: že sme mŕtvi hriechu a žijeme Bohu v Kristovi Ježišovi, ktorý teraz vstáva z mŕtvych, voskres“.
Nech bude všetka sláva, česť a poklona, Otcu, Synu i Svätému Duchu, jednopodstatnému Bohu v troch osobách, ktorý dnes robí s nami tento veľký prechod zo smrti do života, z tmy do svetla, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Autor správy, foto a správu publikoval Prešovská archieparchia on Facebook Zdroj Read More
