VLADYKA MARIÁN ANDREJ PACÁK NAVŠTÍVIL GRÉCKOKATOLÍCKYCH SLOVÁKOV ŽIJÚCICH VO ŠVAJČIARSKU
V dňoch 28. až 30. augusta sa vo švajčiarskych Alpách, v Celerine, uskutočnilo milé duchovno-spoločenské stretnutie gréckokatolíckych Slovákov žijúcich vo Švajčiarsku. Víkend ponúkol priestor na spoločnú modlitbu, rozhovory, vzájomné spoznávanie, zdieľanie i oddych v nádhernom prostredí Álp. Stretnutia sa zúčastnilo viac ako 40 účastníkov, prevažne mladých rodín.
Podujatiu predchádzala návšteva vladyku Mariána Andreja Pacáka CSsR, apoštolského vizitátora pre Slovákov žijúcich v západnej Európe. Jeho prítomnosť bola pre slovenské spoločenstvo povzbudením a zároveň konkrétnym prejavom pastoračnej starostlivosti o Slovákov žijúcich mimo svojej vlasti. Vladyka sa medzi veriacimi stretol s veľkou otvorenosťou a záujmom o ich život, rodiny, potreby i ďalšie smerovanie slovenskej gréckokatolíckej komunity vo Švajčiarsku.
Jeho návšteve predchádzalo pracovné stretnutie s Petrom Camenzidom, generálnym vikárom diecézy Chur, do ktorej patrí aj Zürich – jedno z miest, kde sa slovenská komunita pravidelne stretáva. V Zürichu sa vladyka stretol aj s Isabel Vásquez, riaditeľkou úradu pre migrantov Švajčiarskej biskupskej konferencie.
Obe pracovné stretnutia sa niesli v priateľskej a otvorenej atmosfére. Hlavnou témou bola pastorácia a konkrétne potreby formujúcej sa mladej slovenskej komunity. Zaznieval záujem o to, aby gréckokatolícki Slováci žijúci vo Švajčiarsku mali možnosť pravidelne čerpať z duchovnej starostlivosti vo svojom materinskom jazyku a zároveň zostávať zakorenení vo svojej liturgickej a duchovnej tradícii.
Duchovnou starostlivosťou o slovenských gréckokatolíkov vo Švajčiarsku je poverený otec Dipl. Theol. Univ. Vladimír Pančák, kňaz pôsobiaci v diecéze Chur vo farnostiach pastoračnej jednoty „Seelsorgerverband Bernina“.
Samotný víkend v Celerine bol naplnený modlitbou, spoločnými rozhovormi, spomienkami a vzájomným zdieľaním. Rovnako dôležité však boli aj neformálne chvíle, ktoré vytvorili priestor na obyčajné ľudské stretnutie – na rozhovor, spoločný smiech, spomínanie na Slovensko či vytváranie nových priateľstiev. Pre mnohých účastníkov bol víkend príležitosťou oživiť kontakty z predchádzajúcich stretnutí a zároveň nadviazať nové vzťahy.
Stretnutie ukázalo, že slovenská gréckokatolícka komunita vo Švajčiarsku má svoj život, potreby i veľký potenciál ďalej rásť. Spoločný čas v Alpách preto nebol iba príjemným víkendovým pobytom, ale predovšetkým chvíľou spoločenstva, viery, vzájomnej blízkosti a povzbudenia.
Slováci žijúci vo Švajčiarsku sú tak trochu ako malé stádo rozptýlené po horských údoliach a mestách. Každý má svoju cestu, svoju rodinu, svoje radosti i starosti. Niektorí sú vo Švajčiarsku iba krátko, iní tu prežili desaťročia. Jedni prišli za prácou, ďalší za rodinou či novým začiatkom. Každý si priniesol vlastný príbeh, skúsenosti a spomienky na domov. Napriek rozdielnym životným cestám však existuje niečo, čo ich spája.
Práve život v zahraničí človeku často ukazuje, aké vzácne je mať svoje miesto, svoju komunitu a ľudí, ku ktorým môže patriť. Odchodom z krajiny, v ktorej sme vyrastali, sa mnohé veci menia. Zostáva však jazyk, kultúra, tradícia, spomienky a predovšetkým viera. Tá môže byť mostom medzi krajinou, odkiaľ sme prišli, a miestom, kde dnes žijeme.
Počas svojej návštevy vladyka Marián Andrej Pacák pripomenul, že toto malé stádo nie je zabudnuté. Jeho prítomnosť a slová boli povzbudením, že aj Slováci žijúci ďaleko od svojej vlasti zostávajú súčasťou spoločenstva, o ktoré sa Cirkev chce starať a ktoré chce sprevádzať. Pastoračná starostlivosť totiž nekončí na hraniciach Slovenska. Tam, kde žijú naši ľudia, je priestor pre modlitbu, spoločenstvo, duchovný život i vzájomnú blízkosť.
Život v zahraničí nie je vždy jednoduchý. Človek si vytvára nový domov, zvyká si na iné prostredie, jazyk i kultúru a zároveň si v sebe nesie to, čo si priniesol z domova. O to dôležitejšie je mať ľudí, s ktorými možno zdieľať nielen vieru, ale aj obyčajné každodenné radosti a starosti.
V tomto zmysle mal víkend v Celerine osobitný význam. Na chvíľu sa podarilo prerušiť každodenný rytmus, stretnúť sa s ľuďmi, ktorí prežívajú podobnú skúsenosť, a uvedomiť si, že napriek vzdialenostiam nemusíme kráčať sami. Spoločenstvo totiž nevytvára iba počet jeho členov. Buduje sa predovšetkým vzájomným záujmom, ochotou počúvať, povzbudiť a byť nablízku.
Obraz stáda v sebe nesie aj hlbokú duchovnú pripomienku. Pastier pozná svoje ovce, vie, kde sa nachádzajú, pozná ich cestu a hľadá ich, keď sa vzdialia. Aj my môžeme žiť v rôznych častiach Švajčiarska, byť ponorení do vlastných povinností a niekedy sa cítiť ďaleko od seba. Vo viere však zostávame spojení. Spoločné stretnutia nám pomáhajú znovu objaviť túto vzájomnú väzbu a pripomenúť si, že patríme k sebe i Bohu.
Celerina tak pre nás nebola iba miestom v nádhernom prostredí švajčiarskych Álp. Na niekoľko dní sa stala priestorom, kde sa stretli ľudia, ktorí si napriek vzdialenosti od Slovenska dokážu vytvárať domov v spoločenstve. Spojili sa tu modlitba, priateľstvo, slovenské slovo a gréckokatolícka tradícia.
Nech toto malé spoločenstvo slovenských gréckokatolíkov vo Švajčiarsku naďalej rastie. Nech sa k nemu pridávajú ďalšie rodiny, mladí ľudia i tí, ktorí ešte len hľadajú svoje miesto v novej krajine. Nech majú možnosť stretávať sa, modliť sa vo svojom materinskom jazyku, odovzdávať vieru ďalšej generácii a zároveň budovať vzťahy, ktoré budú oporou v každodennom živote.
A nech každý z nás, nech už žije kdekoľvek vo Švajčiarsku, vie, že vzdialenosť nemusí znamenať zabudnutie. Od svojej vlasti môžeme byť ďaleko, no stále môžeme zostať blízko svojim koreňom, svojej viere i ľuďom, s ktorými ich zdieľame.
Malé stádo nemusí byť slabé. Aj keď je rozptýlené v horách a mestách, môže kráčať spolu, ak medzi jeho členmi zostáva vzájomná blízkosť a dôvera. A ak má svojho pastiera, ktorý naň pamätá, môže s nádejou pokračovať na svojej ceste.
Víkend v Celerine nám pripomenul, že domov nie je vždy iba miesto, odkiaľ pochádzame. Niekedy ho nachádzame aj v ľuďoch, s ktorými môžeme zdieľať svoju vieru, jazyk, tradíciu a život. A práve takéto chvíle dávajú malému spoločenstvu silu pokračovať ďalej – spolu.
Text: Vladimír Pančák
Autor správy, foto a správu publikoval Prešovská archieparchia on Facebook Zdroj Read More
