Cesta radosti
Vrchol mojej radosti (4. pôstna nedeľa)
Počas celého liturgického roka možno nie sú tak hutne vybrané texty zo Svätého písma ako tie, ktoré sú čítané túto nedeľu. Vyjadrujú základnú pravdu kresťanstva – vykúpenie je dar. Zadarmo. Milosť. Nijako si ho nemôžeme zaslúžiť. Našou úlohou je len prijať ho, radovať sa z neho a žiť vykúpenie.
Zajatí Židia v Babylone „vešali svoje citary na vŕby a odmietali spievať Pánove piesne v cudzej krajine“ (porov. Ž 137), lebo dbali o to, aby nikdy nezabudli na Jeruzalem, vrchol svojej radosti. Aj my sme v istom zmysle zajatí v tomto svete. No na rozdiel od Židov tu máme spievať Pánove piesne – doslova i svojím životom –, aby ľudia tohto sveta spoznali, že vrcholom našej radosti je Ježiš, a aby tak uverili a tiež prijali spásu.
Vrcholom mojej radosti je Ježiš. Každý deň si to pripomínam, každý deň sa usilujem spievať Pánove piesne. Takýto postoj mi veľmi uľahčuje život. Učím sa nenariekať (napríklad nad tým, že som nevylieči-teľne chorý), ale spievať. Takmer každé ráno sa v tomto Pôstnom období prebúdzam s nejakou piesňou. „Chcem oslavovať svojho Pána…“ „Poďme k Srdcu Ježišovmu…“ „Dnes je ten čas vzdávať Bohu chvá-lu…“ Tá ma potom sprevádza celý deň, zvlášť vo chvíľach, keď ma zaujme niečo, čo by chcelo vytlačiť Ježiša z trónu môjho srdca.
Ježiš je vrchol mojej radosti a robím všetko pre to, aby to tak bolo v každej chvíli. Aj to je dar, milosť. Dostal a prijal som dar vykúpenia, už nič väčšie sa mi tu na zemi nedostane. Chcem spievať Pánovi. „Nech mi odumrie pravica, nech sa mi jazyk prilepí na podnebie“ (porov. Ž 137, 5 – 6), keby som dal hocičomu prednosť pred Ježišom. A keby sa to predsa stalo, tak prosím o milosť, aby som to dokázal spoznať a hneď konať pokánie.
Autor správy, foto a správu publikovala Žilinská diecéza on Facebook Zdroj Read More
