JUBILEJNÝ ROK ⛪️
5️⃣Katechéza
Vrámci cyklu 14 katechéz k Jubilejnému roku 2025 vám prinášame v poradí piatu katechézu.
CHRÁMY V JUBILEJNOM ROKU
(otec doc. Mons. ThDr. Ľubomír Petrík, PhD.)
Kresťanské vnímanie chrámu
„Zaradoval som sa, keď mi povedali: ,Pôjdeme do domu Pánovho.ʻ“ (Ž 121/122) Aj my s radosťou spievajme túto Dávidovu pútnickú pieseň, pretože nás Cirkev v jubilejnom roku pozýva, aby sme sa stali pútnikmi nádeje. Čo má byť cieľom nášho putovania?
Tak ako náš život je putovaním do chrámu nebeského Jeruzalema, pozemským fyzickým cieľom našich pútí sú chrámy. Nielen baziliky v Ríme, ale aj niektoré chrámy v miestnych cirkvách, medzi nimi aj osem jubilejných chrámov v Prešovskej archieparchii: katedrála v Prešove, bazilika minor v Ľutine, chrámy v Poprade, na hore Zvir v Litmanovej, Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Humennom, Božej múdrosti vo Svidníku, monastiersky chrám v Krásnom Brode a chrám otcov redemptoristov v Stropkove.
Sú v rôznych častiach archieparchie kvôli dostupnosti a okrem úplných odpustkov ponúkajú pútnikom aj bohatý duchovný program, sviatosť zmierenia, eucharistické a iné slávenia. Jubilejné brány sú v podstate vchodom do chrámu, ktorý pre nás nie je len posvätným priestorom, do ktorého vstupujeme s úctou, ale aj znakom spoločenstva s Kristom, miestom stretnutia a dialógu, zmierenia a pokoja, priestorom Cirkvi ako spoločenstva (www.jubileum2025.sk). Naše jubilejné chrámy sú vzácne svojou duchovnou históriou. V Katedrále sv. Jána Krstiteľa sú predovšetkým relikvie našich blahoslavených biskupov mučeníkov, mariánske svätyne v Ľutine a na hore Zvir sú spojené putom duchovného príbuzenstva s pápežskou bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme, monastiersky chrám v Krásnom Brode stojí na mieste dávnej a pohnutej histórie našej cirkvi, v cyrilo-metodskom chráme otcov redemptoristov v Stropkove sa nachádza prvá kópia vzácnej ikony Matky ustavičnej pomoci, je to miesto spojené s blahoslaveným Metodom Dominikom Trčkom CSsR a sú v ňom uložené telesné ostatky Božieho služobníka Jána Ivana Mastiliaka CSsR. Chrámy v Poprade, kde sú relikvie sv. Petra a Pavla, v Humennom, kde ku chrámu vedie krížová cesta vo forme kalvárie s ikonami Mikuláša Klimčáka a sú v ňom relikvie našich blahoslavených, a vo Svidníku, kde sú relikvie našich blahoslavených biskupov mučeníkov, sa stali centrami pre jednotlivé oblasti našej archieparchie. Staňme sa pútnikmi nádeje do jubilejných chrámov.
Chrám je znakom Krista a Cirkvi
Ježiš pri pohľade na jeruzalemský chrám povedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ (Jn 2, 19) Kým jeruzalemský chrám bol predobrazom Krista, kresťanský chrám je už jeho znakom. V našom obrade poznáme liturgický sprievod (obchod) okolo chrámu, ktorý sa tak ocitá v strede sprievodu, ako je Ježiš v strede nášho života. On je naše Slnko, ku ktorému smeruje náš život.
Keď chrám symbolizuje Krista, tak aj jeho mystické telo Cirkev. Sv. Augustín učí, že Kristus a Cirkev sú „úplný Kristus“. On je ženích a Cirkev jeho nevesta. Preto kresťanský chrám čoskoro nadobudol názov dom Cirkvi (domus ecclesiae), ktorý spoločenstvu dáva prístrešie (Ratzinger, J.: Duch liturgie, s. 50). V Gréckokatolíckej cirkvi výstižne nazývame chrám cerkvou. Tvoríme teda Cirkev, ktorá sa zhromažďuje v cerkvi.
Pohľad kresťana na chrám
Samaritánke Ježiš hovorí: „Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde.“ (Jn 4, 23) A sv. Pavol píše: „Vy ste chrám živého Boha.“ (2 Kor 6, 16)
My však chrám ešte stále vnímame skôr tak, že je to posvätný priestor vo výlučnom zmysle, teda, že všetko ostatné je profánny priestor a chrám je z neho vytrhnutý ako Boží príbytok na zemi. Preto sa v chráme dokážeme modliť, ale mimo chrámu máme s modlitbou problém. Vyjdúc z chrámu tvrdíme, že sa vo svete nedá žiť kresťansky. Nepripomína to skôr iba prirodzenú nábožnosť? Kresťan sa na chrám predsa pozerá ináč, hlbšie.
V Inštrukcii na aplikáciu bohoslužobných predpisov Kódexu kánonov východných cirkví čítame: „Chrám stráca svoju hodnotu ako centrum kultu, pretože Ježišovou smrťou sa jeho opona roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku (Mt 27, 51). Chrám získal plnosť zmyslu v Novej zmluve (Mt 5, 17). Cirkev je tým novým chrámom, postaveným zo živých kameňov. V nebeskom Jeruzaleme už chrám nebude, ale uprostred neho bude ,trón Boha a Baránkaʻ (Zjv 22, 3) a Pán, všemohúci Boh a Baránok, budú jeho chrámom (Zjv 21, 22).“ (čl. 102)
Jozef Ratzinger – Benedikt XVI. píše, že ešte nenastalo nové nebo a nová zem. Nádej je ešte nenaplnená. Nový Jeruzalem, ktorý nepotrebuje žiaden chrám, lebo jeho chrámom je sám Boh – to ešte nenadišlo (Duch liturgie, s. 43 – 44).
Teda potrebujeme chrám. Podľa Ratzingera kresťanské spoločenstvo potrebuje miesto, kde by sa mohlo zhromažďovať. Budova kresťanského chrámu sa vysvetľuje viac vo funkčnom ako sakrálnom zmysle, pretože umožňuje liturgické stretnutie, stretáva sa v ňom spoločenstvo bratov a sestier. Toto je podstatná úloha cirkevného chrámu. Odlišuje sa tým od klasickej podoby chrámu vo väčšine iných náboženstiev, v ktorých je chrám iba miestom kultu.
Napr. obrad krstu sa v Gréckokatolíckej cirkvi končí uvedením do Cirkvi. Kňaz prináša alebo sprevádza novopokrsteného kráčajúc chrámom, ale v skutočnosti nie je uvedený do budovy, ale do spoločenstva Cirkvi.
Pohľad na chrám prehlbujú cirkevní otcovia. Napr. sv. Maxim Vyznávač hovorí o byzantskom chráme, že je ikonou Boha, ikonou sveta (vesmíru) a ikonou človeka. A keď sv. Gregor Naziánsky hovorí o význame slávenia spomienky na posvätenie chrámu, zdôrazňuje, aby sa predovšetkým obnovili tí, ktorí doň prichádzajú.
Chrám presahuje sakrálnu budovu
Kresťan aj svoju rodinu nazve domácou cirkvou (Lumen gentium 11) a svätyňou lásky (Apostolicam actuositatem 11). To má svoje korene už vo viere Izraela, pre ktorý popri chrámovej a synagogálnej je veľmi dôležitou aj rodinná bohoslužba, napr. pri slávení paschálnej večere. Pri posviacke nového chrámu napr. vidíme, že jednotlivé modlitby poukazujú na starozákonný stánok zjavenia a chrám. Ale kresťanský chrám a bohoslužba poukazujú aj na kontinuitu s bohoslužbou v synagóge a v židovskej rodine.
Kresťania nemali hneď svoje chrámy, chodili do jeruzalemského chrámu a do synagóg, ale predovšetkým sa začali schádzať po domoch. „Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm.“ (Sk 2, 46)
Čoskoro sa kresťania prestali modliť smerom k chrámu v Jeruzaleme a začali sa modliť smerom na východ, k vychádzajúcemu Slnku, ktorým je Kristus. Teda modlitba smerom na východ znamená ísť v ústrety prichádzajúcemu Pánovi. „Východ ako symbol nahrádza jeruzalemský chrám.“ (Duch liturgie, s. 55) Preto sa chrámy zvyčajne stavajú smerom na východ. Tu vidíme aj zmysel slávenia v byzantskom obrade, ktoré nie je „chrbtom k ľudu“, ale tvárou ku Kristovi.
Putovať ďalej ako „len“ do budovy chrámu
Fyzicky tu na zemi síce putujeme do chrámov, ale duchovne putujme ďalej, ako „len“ do budovy chrámu. „Keď Ježiš vychádzal z chrámu, jeden z jeho učeníkov mu povedal: ,Učiteľ, pozri, aké kamene a aké stavby!ʻ Ježiš mu vravel: ,Vidíš tieto veľké budovy? Nezostane tu kameň na kameni; všetko bude zborené.ʻ“ (Mk 13, 1 – 2) Vieme, ako túžil kráľ Dávid postaviť chrám, ale až jeho syn Šalamún postavil prvý jeruzalemský chrám. Po babylonskom zajatí bol postavený druhý chrám a za Ježiša to bol, po rozsiahlej prestavbe, už Herodesov chrám. Ale v roku 70 bol tento chrám rímskym vojskom úplne zničený.
Preto Ježiš povie: „Tu je niekto väčší než chrám.“ (Mt 12, 6) Čo to znamená pre nás? Že každý deň sme tu na zemi pútnici nádeje na ceste k spoločenstvu s Kristom a spoločenstvu s bratmi a sestrami, aby sa raz naša púť zavŕšila v spoločenstve svätých v nebi. Sme pozvaní, aby sme si nanovo uvedomili, že Boh „nebýva v chrámoch zhotovených rukou“ (porov. Lk 17, 24), ale ako hovorí sv. Pavol: „Boží chrám je svätý – a ním ste vy“ (1 Kor 3, 17). Sv. Cézar Arleský, biskup, hovorí: „Veď Kristus prišiel a vyhnal z našich sŕdc diabla, aby si v nás pripravil chrám. Chceš mať baziliku nádhernú? Nepoškvrňuj si dušu špinou hriechov. Ak ty chceš, aby bola bazilika svetlá, aj Boh chce, aby tvoja duša nebola temná, ale aby sa stalo to, čo hovorí Pán, aby v nás svietilo svetlo dobrých skutkov a bol oslávený ten, ktorý je na nebesiach. Ako ty vchádzaš do tamtoho chrámu, tak chce Boh vstúpiť do tvojej duše, ako to sám prisľúbil: ,A budem v nich prebývať a chodiť.ʻ (2 Kor 6, 16; porov. Lv 26, 11 – 12)“
Božími chrámami sme sa stali krstom. Prosme o Božie požehnanie a milosť, nech nám putovanie do jubilejných chrámov, ale aj každodenné putovanie do chrámov v našich farnostiach pripomína náš krst, aby sme ho nenechali zakrpatieť, ale aby sme rozvíjali krstnú milosť a obrátili sa. Nech sa chrám nášho vnútra a nášho kresťanského života nestane pustým, ale nech je stále žiarivejšou ikonou Krista a jeho Cirkvi.
http://www.dku.grkatpo.sk/wp-content/uploads/5.-April-2025.pdf
Autor správy, foto a správu publikoval Prešovská archieparchia on Facebook Zdroj Read More
