SLÁVENIE VEĽKÉHO PIATKA V PREŠOVSKEJ KATEDRÁLE
Vo svätý a veľký piatok, jeden z najväčších sviatkov liturgického roka, sa v prešovskej katedrále už ráno zišli veriaci a kňazi, aby spolu s vladykom Jonášom Maximom, prešovským arcibiskupom metropolitom, slávili pobožnosť Cárskych časov. Táto výnimočná forma modlitieb hodín východnej cirkvi sa už tradične slávy počas veľkých Pánových sviatkov. Modlitby prvej, tretej, šiestej a deviatej kráľovskej hodinky boli postupne vedené archimandritom Markom Durlákom, protosynkelom Prešovskej archieparchie, otcom Ľubomírom Petríkom, docentom GTF PU, otcom Marcelom Mojzešom, docentom GTF PU a otcom Danielom Galajdom, farárom farnosti Prešov. Tieto modlitby sú obohatené o starozákonné čítania a o čítania zo štyroch evanjelií, ktoré sprítomňujú odsúdenie a umučenie nášho Pána Ježiša Krista a jeho smrť na kríži.
Vrcholom slávení svätého a veľkého piatka je modlitba veľkej večierne spojená s obradom uloženia pláščenice, zobrazenia mŕtveho Božieho Syna, Ježiša Krista, do hrobu, ktorý už bol pripravený a nádherne kvetmi ozdobený v strede katedrálneho chrámu. Na tieto obrady popoludní o 15. hodine sa prešovská katedrála naplnila veľkým množstvom veriacich, desiatkami kňazov, rehoľníkov a rehoľníčok. Modlitbu večierne viedol vladyka Jonáš, ktorý nádherne a dojímavo čítal evanjelium sprítomňujúce udalosti veľkého piatka spred dvetisíc rokov. Večiereň doprevádzal svojim spevom katedrálny chrámový zbor Emanuel pod vedením otca Tomáša Pecucha.
Zavŕšením tejto večierne bol liturgický sprievod katedrálou s pláščenicou, ktorá bola uložená do pripraveného hrobu. Počas sprievodu ľud spieval: „Ctihodný Jozef sňal z kríža tvoje prečisté telo. Ovinul ho čistým plátnom, natrel voňavými masťami a uložil do nového hrobu.“ Vladyka Jonáš pláščenicu podľa obrazu Jozefa z Arimatey a Nikodéma obsypal kvetmi a na kolenách sa pomodlil modlitbu ktorá začínala slovami: „Pane Ježišu Kriste Bože náš, dobrorečíme ti a velebíme ťa ako svojho Spasiteľa, Vykupiteľa a najväčšieho Dobrodincu. Doprial si nám prežiť svätú pôstnu dobu a dospieť až k posvätnému dňu vzkriesenia tvojho priateľa Lazára i slávnemu vstupu do Jeruzalema. Spolu s izraelskými dietkami, ktoré v rukách držali olivové ratolesti, za jasavého „Hosana na výsostiach!” sme ťa sprevádzali do chrámu. Boli sme svedkami aj tvojho spasiteľného presvätého utrpenia. Klaňali sme sa ti pribitému na kríži. Do hrobu sme vložili tvoje Božské Telo. A teraz stojíme na prahu tvojho slávneho vzkriesenia. …“
Na záver veľkej večierne sa prítomným prihovoril otec Daniel Galajda, farár farnosti Prešov. Vo svojej homílii podotkol, že častokrát máme rôzne spôsoby ako sa zúčastňujeme pohrebov, častokrát nevieme čo v takých chvíľach robiť, ako sa cítiť. Povedal: „Duchovne sa aj dnes pýtame, čo tu vlastne my robíme a čo tu máme robiť? Ako sa to máme správať? Čo tu máme cítiť, alebo prežívať? A vôbec, čo z toho máme, že sme tu?“ Vyzdvihol, že to čo prežívame je sprítomnenie udalostí veľkého piatka spred dvetisíc rokov a my môžeme mať účasť na týchto udalostiach našej spásy, pretože Ježiš Kristus dobrovoľne obetoval svoj život za nás. Nemáme preto hľadieť na príčiny Ježišovej smrti, ale na jej následky a na to, čo nám jeho smrť priniesla – odpustenie hriechov, spásu, pokoj a zmysel aj našich krížov. Kríž už nie je prekliatím, ale spásou.
Po skončení obradov všetci veriaci postupne prichádzali k Pánovmu hrobu, aby si bozkom uctili pláščenicu, aby si takto uctili obetu lásky nášho Spasiteľa Ježiša Krista.
https://www.grkatpo.sk/pocas-obradov-velkeho-piatka-veriaci-zaplnili-presovsku-katedralu/
Foto: Michal Paločko
#Pascha2025
Autor správy, foto a správu publikoval Prešovská archieparchia on Facebook Zdroj Read More
