KATECHÉZY PRED BISKUPSKOU CHIROTÓNIOU
MITRA (grécky: μίτρα „čelenka“ ) je liturgická pokrývka hlavy, ktorú vo východných cirkvách konštantínopolskej tradície nosí biskup, ale aj kňaz. V starovekom Grécku bolo iónske slovo (μίτρη, mítré) používané spočiatku na označenie časti brnenia. Bol to zvyčajne kovový chránič nosený okolo krku a s týmto označením sa spomína napríklad v Homérovej Iliade (8. stor. pred Kristom). V neskorších gréckych spisoch sa používa tento termín už na označenie čelenky, ktorú používali ženy na vlasy a napríklad v Herodotosových Dejinách (5. stor. pred Kristom) je spájaný s babylonskou pokrývkou hlavy. V helénskom období v čase Ptolemaiovcov sa týmto termínom označovala čelenka, ktorá bola znakom hodnosti. V Septuaginte, v knihe Exodus, je termín „mítra“ použitý pri opise pokrývky hlavy židovského veľkňaza.
Obdobie, kedy sa začala mitra používať ako liturgická pokrývka hlavy, sa nedá presne zadefinovať. Theodor Balsamon, patriarcha Antiochie (asi 1130–1140) uviedol, že alexandrijský patriarcha bol jediným hierarchom, ktorý počas liturgie nosil pokrývku hlavy. Toto tvrdenie zopakoval Simeon zo Solúna v pätnástom storočí, ktorý vo svojom diele O svätom chráme napísal, že všetci východní hierarchovia a kňazi, s výnimkou alexandrijského patriarchu, vykonávajú posvätnú službu s odkrytými hlavami. Z roku 1585 pochádza svedectvo istého ruského pravoslávneho legáta, ktorý opisuje spoločné slávenie božskej liturgie patriarchov Konštantínopolu, Alexandrie a Jeruzalema, pričom iba alexandrijský patriarcha mal na sebe mitru.
Z uchovaných svedectiev sa tak dá povedať, že mitra sa stala súčasťou biskupského odevu koncom 16. alebo začiatkom 17. storočia. Historici sa zhodujú aj v tom, že tvar mitry je odvodený od byzantskej cisárskej koruny – stemmy. Spolu s ďalšími časťami cisárskeho rúcha, ako sú sakkos a loros (zlatý pás), ktoré stelesňovali byzantskú kráľovskosť, tak začali tieto časti oblečenie používať biskupi východných cirkví byzantskej tradície.
Východná mitra je vyrobená v tvare cibuľovitej koruny, zvrchu úplne uzavretá a materiál je prevažne z brokátu. Môže byť tiež vyšívaná a často je bohato zdobená rôznymi farebnými kamienkami. Na mitre sú pripevnené štyri ikony (najčastejšie Ježiša Krista, Presvätej Bohorodičky, Jána Krstiteľa a ikona Ukrižovania Krista). Mitry sú zvyčajne zlaté, ale môžu sa použiť aj iné liturgické farby. Biskupská mitra má na vrchole umiestnený malý zlatom a kamienkami ozdobený kríž.
Mitru podobnú tej, ktorú nosí biskup, môžu nosiť aj niektorí kňazi. Predovšetkým sú to tí, ktorí ju nosia z titulu úradu, ktorý zastávajú – archimandrita, protosynkel – ale právo nosiť mitru môže udeliť biskup aj inému kňazovi, za jeho zásluhy a duchovnú činnosť v Cirkvi. Vtedy kňaz dostáva titul mitroforný (gr. fóros znamená „nosiť“) protojerej a okrem insígnií, ktoré sme už v katechézach spomínali skôr (nábederník, zlatý kríž s ozdobami), nosí na hlave pri liturgickom slávení aj mitru, avšak tá nemá na vrchu umiestnený zlatý ozdobný kríž.
Mitra má význam tŕňovej koruny Ježiša Krista a súčasne poukazuje na česť a slávu, ktorou nebeský Otec vyznamenal Spasiteľa a je znamením vysokej dôstojnosti, ktorú biskup získal od Ježiša Krista k vykonávaniu svätých úkonov a rozdeľovaniu darov vo svätých sviatostiach.
Autor správy, foto a správu publikoval Prešovská archieparchia on Facebook Zdroj Read More
