V PREŠOVSKEJ KATEDRÁLE SLÁVILI VEĽKÝ PIATOK
Liturgicky sa slávenie obradov Svätého a veľkého piatka začína už v predvečer slávením utierne svätých a spasiteľných strasti nášho Pána Ježiša Krista. V Prešovskej Katedrále sv. Jána Krstiteľa tejto spoločnej modlitbe na ktorej sa zúčastnilo množstvo kňazov a veriacich predsedal vladyka Jonáš, prešovský arcibiskup metropolita. Táto bohoslužba sa vyznačuje starobylými textami ospevujúcimi utrpenie nášho Spasiteľa a čítaním dvanástich evanjelií sprítomňujúcimi strasti nášho Pána Ježiša Krista.
V samotný Veľký piatok ráno sa znova veriaci ľud a kňazi na čele s vladykom Jonášom zišli na modlitbách Cárskych časov. V tento veľký sviatok sa modlitby hodín modlia spoločne a sú výnimočné osobitnými textami ospevujúcimi obetu Božieho Syna. Jeden z veršov znie: „Dnes je ukrižovaný Boh, ten, čo upevnil zem nad vodami. Dnes tŕním korunovali Kráľa anjelov. Potupný šarlát mu zahalil ramená. Prikryl ruky, ktoré posiali hviezdami nebesia. Dnes po tvári bijú Pána, ktorý krstom v Jordáne spasil Adama. Dnes visí na kríži ženích cirkvi a kopija prebodla Syna Panny. Kriste klaniame sa tvojim strastiam a pokorne bozkáme tvoje rany. Dopraj nám uzrieť aj tvoje vzkriesenie.“ Súčasťou týchto modlitieb Cárskych časov sú aj starozákonné žalmy a čítania z kníh prorokov v ktorých sú hlboké predobrazy Ježiša Krista. V každej zo štyroch hodiniek sú čítané postupne aj štyri evanjeliá od jednotlivých evanjelistov, Matúša, Marka, Lukáša a Jána.
Stredobodom slávenia Veľkého piatku je modlitba večierne s obradom uloženia pláštenice zobrazujúcej zomrelého Ježiša Krista do pripraveného a kvetmi ozdobeného hrobu. Modlitbu večierne v prešovskej katedrále, ktorej sa zúčastnili desiatky kňazov, diakoni, rehoľníčky a veľké množstvo veriaceho ľudu, viedol vladyka Jonáš, prešovský arcibiskup metropolita. Aj v tejto večernej modlitbe sa čítalo evanjelium sprítomňujúce udalosti veľkého piatka spred dvetisíc rokov. Zavŕšením večierne bol liturgický sprievod okolo katedrály s pláštenicou, ktorá bola uložená do pripraveného hrobu. Vladyka Jonáš pláštenicu podľa obrazu Jozefa z Arimatei a Nikodéma obsypal voňavými lupeňmi kvetou, ako znak toho, že Kristov hrob je miestom života a nie smrti.
Veriacemu ľudu účastnému na modlitbách večierne sa prihovoril otec Daniel Dzurovčin, mitroforný protojerej. Poukázal na to, že to čo sme slávili nie je len nejaké divadlo, ktoré prežívame každý rok, ale pozvanie prežívať udalosti našej spásy tak ako tí, ktorí ich osobne zažili. Tento pohreb je význačný nielen tým, že Ježiš veľmi trpel, že bol nevinný, ale výnimočný tým, že Kristus zomrel za mňa, za moje hriechy, aby zachránil môj večný život. A hoci ako Boží Syn nikdy nebol sám, lebo Otec bol s ním, predsa na kríži zvolal: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil.“ On zobral na seba všetky naše hriechy, ba priam stal sa za nás hriechom. To je ten moment veľkého utrpenia, ktorý Ježiš prežil, lebo hriech je odlúčením od Boha. Nás stratených a hriechom vzdialených od Boha takto priviedol naspäť. Otec Daniel zakončil slovami: „My sme milovaní Bohom a tento hrob je dôkazom Božej lásky k nám. Poslal svojho Syna, aby nás vrátil domov. … Krížom bol roztrhnutý dlžobný úpis našich hriechov. Na kríži boli pribité hriechy každého jedného z nás. Na kríži hriechy zomreli, aby sme s Kristom mohli vstať k novému životu. … Dnes je ten deň, kedy nanovo môžeme prežiť spásu, ktorú Boh urobil z lásky k nám.“
Na záver večierne sa vladyka Jonáš na kolenách pomodlil modlitbu: „Pane Ježišu Kriste Bože náš, dobrorečíme ti a velebíme ťa ako svojho Spasiteľa, Vykupiteľa a najväčšieho Dobrodincu. Doprial si nám prežiť svätú pôstnu dobu … Boli sme svedkami aj tvojho spasiteľného presvätého utrpenia. Klaňali sme sa ti pribitému na kríži. Do hrobu sme vložili tvoje Božské Telo. A teraz stojíme na prahu tvojho slávneho vzkriesenia. …“
Modlitbu večierne svojím spevom doprevádzal metropolitný zbor Emanuel pod vedením otca Tomáša Pecucha.
Text: Michal Leščišin
Foto: Michal Paločko
Autor správy, foto a správu publikoval Prešovská archieparchia on Facebook Zdroj Read More
