V PREŠOVE SI VERIACI POČAS VEĽKEJ SOBOTY OBNOVILI KRSTNÉ SĽUBY
Veľká sobota je dňom odpočívania Kristovho tela v hrobe, dňom zostúpenia do predpeklia, uvedenia lotra do raja a zároveň poukazuje na nastávajúce dielo Kristovho vzkriesenia.
Celá bohoslužba Veľkej soboty je plná protikladných udalostí (zármutku a potešenia, biedy a radostí, sĺz a smiechu). Bohoslužby toho dňa sa začínajú od samého rána a prebiehajú do jeho samotného konca tak, že posledné sobotné piesne splývajú s nedeľnými.
Vo veľkú sobotu ráno slávil vladyka Jonáš v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove tzv. nadhrobnú alebo Jeruzalemskú utiereň. Nadhrobnou alebo Jeruzalemskou sa nazýva preto, lebo v Jeruzaleme sa konala priamo pri hrobe Ježiša Krista.
Táto utiereň má štruktúru ako pohreb. Pripomína aj balzamovanie Pánovho tela. Hlavnou myšlienkou je, že Kristus svojou smrťou porazil smrť, ešte pred svojím vzkriesením zostúpil do podsvetia a zničil smrť, ktorá tam vládla. Nosným prvkom tejto utierne je Žalm 118 s velebeniami ku každému veršu žalmu a dogmaticky veľmi hodnotný kánon.
Veľkosobotné obrady pokračovali večer slávením večierne so svätou liturgiou sv. Bazila Veľkého, ktorej súčasťou sú čítania zo Starého zákona, ktoré opisujú Božiu moc a zvrchovanosť nad akýmkoľvek kráľovstvom sveta a teda aj nad kniežaťom temnoty. Počet čítaní môže byť až 15, keďže počas ich lektúry je zvykom, že biskup krstí dospelých katechumenov.
Súčasťou tohtoročného slávenia bol aj moment obnovy krstných sľubov členov spoločenstva Neokatechumenátnej cesty, ktorí po viac ako 30 rokoch završujú poslednú etapu ich duchovnej cesty. Oblečení v bielych rúchach so zažatými sviecami predstúpili pred metropolitu Jonáša, kde spoločne aj s ostatnými veriacimi sa najprv trikrát zriekali zlého ducha a následne trojnásobne vyjadrili svoje zjednotenie s Kristom. Spoločne s nimi tak urobili aj kňazi a veriaci prítomní v katedrále. Pred čítaním evanjelia sa z liturgického rúcha tmavej farby duchovenstvo oblieka do bieleho rúcha a proklamuje sa už veľkonočné evanjelium.
V homílii vladyka Jonáš vychádzal práve zo starobylej tradície udeľovania iniciačných sviatostí katechumenom. Pripomenul, že v posledných rokoch sa aj vo veľkých a vyspelých krajinách západnej Európy dáva každoročne na veľkú sobotu krstiť niekoľko tisíc katechumenov. Krst má byť nielen symbolom obrodenia sa človeka, ale skutočným aktom odumierania starému spôsobu života a oblečeniu si Krista, ako svojho Spasiteľa a Pána. To je vyjadrené práve pri obrade krstu zriekaním sa od všetkých hriešnych vášni a vplyvov zlého a následným zjednotením sa s Kristom. „Kristus sa na kríži zobliekol z rúcha hriechu, Adamovho hriechu, z rúcha zla, modloslužby, chamtivosti, z rúcha lži a nečistoty čo máme robiť aj my a následne sa obliecť do svetlého rúcha skutkov Božích, skutkov prežiarených Božím Duchom“ povedal vladyka v homílii.
V závere vladyka ešte požehnal lítijné dary, zaznel 33. žalm a po záverečnom požehnaní si všetci uctili pláščenicu – ikonografické vyobrazenie mŕtveho Ježiša uloženého v hrobe.
Text: Michal Pavlišinovič
Foto: Michal Paločko
https://www.grkatpo.sk/v-presove-si-veriaci-pocas-velkej-soboty-obnovili-krstne-sluby/
Autor správy, foto a správu publikoval Prešovská archieparchia on Facebook Zdroj Read More
