Spoločenstvo, spoluúčasť, misia a pútnici nádeje
Srdciari a kardiológ (Prvá adventná nedeľa)
Vedel by si dlhý názov novej témy mojich zamyslení vyjadriť dvoma slovami? Ak aspoň trochu sleduješ život Cirkvi, tak áno. Sú to synoda a jubileum. Takže týmto dvom cestám, ktoré spolu veľmi úzko súvisia, sa budem venovať v novom liturgickom roku, ktorý sa práve dnes začína. Slová témy sú názvami liekov pre Cirkev, ale aj pre celú roztrieštenú spoločnosť – liekmi na choroby, ktoré Svätý Otec František pome-noval slovami individualizmus, indiferentizmus a imobilizmus. Liečia sa tým, že sa učíme žiť vieru spolu s inými, že nie sme k iným (k ich večnému životu) ľahostajní a že sa zriekneme svojho pohodlia a budeme dávať všade najavo, ako milujeme Ježiša (nielen tým, že chodíme do kostola; koľkí tam chodia, no Ježiša nemilujú!?).
Užívanie týchto liekov je dlhodobá záležitosť, preto Svätý Otec prvú časť tejto cesty pomenoval Pútni-ci nádeje. V Jubilejnom roku 2025 sa budeme spolu učiť nachádzať nádej pre seba a tiež ju dávať iným. Neviem, aké budú ďalšie etapy tejto cesty, ale je isté, že jej veľkým vrcholom bude Jubileum 2033, keď budeme oslavovať 2000 rokov od Ježišovho zmŕtvychvstania a zavŕšenia diela nášho vykúpenia. Tak vy-kročme!
Hneď prvá nedeľa nášho liečenia je zameraná na tých, čo majú problémy so srdcom – teda na nás všetkých. Najprv nás na ne upozorňuje apoštol Pavol: „Nech [Pán] posilní vaše srdcia, aby ste boli bez úhony“ (1 Sol 3, 13). Máme slabé srdcia, náklonné na zlé – dajme si ich posilniť. Prostriedkami na to sú sviatosti, modlitba, Sväté písmo, život v spoločenstve (ním môže byť aj rodina, ak žije s Pánom). Pavol pokračuje: „… aby ste čoraz viac rástli v tom… ako máte žiť a páčiť sa Bohu“ (4, 1). Prvý liek si vyžaduje prijať pomoc, druhý naše aktívne konanie – rásť v tom, ako žiť pre Boha a páčiť sa mu.
Na problémy so srdcom upozorňuje aj Ježiš: „Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život“ (Lk 21, 34). Ach, ako nás všetkých tieto veci ohrozujú a zaťažujú nám srdce. Liek sa volá „dávať pozor“ na to, čo do seba vkladáme. Nielen do tela (napr. zbytočné a nadmerné nakupovanie), ale najmä do mysle, do pamäte, do duše (napr. cez televízor, internet, mobil…).
Ako sa tieto lieky používajú, jednou vetou vyjadruje žalmista: „K tebe, Pane, dvíham svoju dušu“ (Ž 25, 1). Potrebujem sa naučiť dvíhať svoju dušu k Bohu – pohľadom na kríž, pripomínaním si nejakého verša z Biblie, spevom duchovnej piesne… Nájdi si svoj spôsob, ako to robiť.
A napokon s týmito liekmi dostávame aj lekára – kardiológa. Prorok Jeremiáš ho nazýva „spravodlivý výhonok, ktorý bude konať právo a spravodlivosť“ (Jer 33, 15). Žalmista ho volá „Boh, moja spása“ a „dôverný priateľ“ (Ž 25, 5. 14). Čo viac moje srdce potrebuje? O liečbu sa stará sám Boh – ako mu to do-volím.
Mám lekára, mám lieky. Sadnem si s ľuďmi, ktorí majú rovnakého lekára a užívajú rovnaké lieky, a budeme sa povzbudzovať v nádeji, že naše slabé srdcia budú posilnené a zaťažené srdcia pocítia uľah-čenie. Ježiš to urobí.
Autor správy, foto a správu publikovala Žilinská diecéza on Facebook Zdroj Read More
