POĎAKOVANIE ARCIBISKUPA MAXIMA POČAS BISKUPSKEJ CHIROTÓNIE V PREŠOVE
Drahí spolubratia v biskupskej, kňazskej a diakonskej službe, Vaša Excelencia, Apoštolský Nuncius na Slovensku, spolubratia a rehoľné sestry, milí bohoslovci, milí mladí, Predstavitelia iných kresťanských cirkví, zástupcovia verejného života, Excelencia pán Veľvyslanec pri Svätej Stolici, drahí v Krista veriaci bratia a sestry, tu prítomní, ale aj vy všetci, ktorí prostredníctvom televízie, internetu či rádia máte účasť na tejto slávnosti.
Je tomu presne 77 rokov, kedy sa naposledy v tejto katedrále konala biskupská vysviacka. Posledným biskupom vysväteným priamo v tejto katedrále bol blahoslavený Vasiľ Hopko. Bolo to 11. mája 1947 kedy ho vysvätil na pomocného biskupa blahoslavený biskup Pavol Gojdič so spolusvätiteľmi košickým biskupom Jozefom Čárskym a pražským arcibiskupom Josefom Beranom. Dnes máme týchto dvoch hieromučeníkov, Pavla i Vasiľa na našich oltároch ako dve veľké svetlá našej miestnej cirkvi. Oni sú aj mne veľkými pochodňami na mojej ceste k spáse. Verím, že nie som sám.
V prítomnosti týchto dvoch svedkov viery, mužov plných Božieho Ducha, silnej dôvery v Božiu prozreteľnosť a zvlášť oddanej lásky k Bohu i k ľuďom, cítim sa byť veľmi maličký, no o to viac vo veľkej bázni pred Pánom ako Dávid, ktorý pochádzal z maličkej horskej dedinky, ničím nebol známy a nakoľko bol najmladší spomedzi svojich bratov, pásaval ovce svojho otca.
Som dnes Bohu vďačný za to, že si ma povolal do tejto služby a silou svojho Svätého Ducha ma uschopnil, aby som pokračoval a niesol ďalej štafetu svedectva viery v Ježiša Krista môjho Pána, učiteľa a sprievodcu. Túto službu preberám po mojom svätiteľovi na kňazstvo, blahej pamäti biskupovi Jánovi Hirkovi, ako aj po tu prítomnom emeritnom prvom arcibiskupovi a metropolitovi tejto cirkvi vladykovi Jánovi Babjakovi.
Za vladyku Jána Hirku, ako aj za ostatných prešovských biskupov: Gregora, Jozefa, Mikuláša, Jána, Štefana, Mikuláša a Dionýza, ktorí vo svojom čase urobili to dobré, čo z Božej milosti mohli urobiť, prosím Boha, aby im dovolil hľadieť na jeho tvár v pokojných príbytkov večnej slávy.
Z tohto miesta pred Bohom i celým Božím ľudom ďakujem môjmu predchodcovi, emeritnému arcibiskupovi a metropolitovi Jánovi Babjakovi za všetko, čo pre túto najprv eparchiu, a potom archieparchiu a metropoliu, vo svojej horlivosti a zápale apoštolskej služby urobil. Nebol to ľahký beh! Vladyka Ján, srdečná Vám vďaka! Nech Vám Pán, stonásobne vo svojom milosrdenstve odmení Vaše námahy a hlbokým pokojom naplní Vaše srdce! Zároveň Vás úprimne a z celého srdca prosím, aby ste ma z ticha a úzadia Vašej emeritúry podporovali svojimi modlitbami, požehnávaním a prianím dobra.
Chcem z tohto miesta vysloviť moje poďakovanie aj vl. Petrovi Rusnákovi, bratislavskému eparchiálnemu biskupovi. Vy, vladyka, ste vo viere a s odvahou prijali výzvu a administrovali ste túto Archieparchiu celý rok a deväť mesiacov. Určite to nebolo ľahké starať sa súčasne o dve stáda: o to bratislavské i o to Prešovské. Preto Vám ďakujem v mene nás všetkých, že ste za toto obdobie vyčkávania na obsadenie prešovského stolca boli pre mnohých kňazov a veriacich povzbudením a oporou, zvlášť Božím slovom. Ďakujem Vám i za to, že ste boli dnes aj mojím spolusvätiteľom a spolusprostredkovateľom pre mňa Božej milosti!
Vladyka Cyril, keď som ťa poprosil, aby si bol mojím hlavným svätiteľom, pozitívne si odpovedal na moju prosbu, za čo ti úprimne ďakujem. Veď zadarmo si dostal a zadarmo si aj odovzdal! V Monastieri som sa naučil že živá tradícia veľmi dôležitá, a aj preto sa veľmi teším, že cez vkladanie tvojich rúk ako môjho hlavného svätiteľa, stávam sa ďalším ohnivkom v reťazi genealógie a apoštolskej postupnosti, ktorá siaha ku kyjevskému metropolitovi Michailovi Rahozovi v dobách, kedy sa myšlienky jednoty s Rímom a s nástupcom Apoštola Petra tak v Rzeczy (Řeči) Pospolitej ako i v Uhorsku veľmi živo nielen diskutovali, ale aj realizovali.
Som ti tiež vďačný aj za tvoje možno nenápadné, ale stále bratské a bezprostredné povzbudenia počas rokov mojich rímskych štúdií. Srdečná vďaka aj za tvoje dnešné povzbudivé a úprimné slova v kázni. Prajem si aby tie dnešné boli pre mňa dobrými ukazovateľmi a smerovkami na cestách a chodníkoch mojej biskupskej služby.
Vladykovia v činnej službe, Cyril, Peter a Milan, chcem vysloviť želanie, aby Pán nám osobne, ako aj nám zvereným eparchiám tejto cirkvi ukazoval spoločnú cestu, ako v bratskej spolupráci, jednote a láske napredovať pre našu osobnú spásu i nám zvereného Božieho ľudu!
Otcovia arcibiskupi a biskupi slovenských rímskokatolíckych diecéz, ďakujem vám za vašu hojnú účasť, ktorú vnímam ako veľké prijatie do vášho kolégia v rámci Konferencie biskupov Slovenska a teším sa na našu vzájomnú spoluprácu.
Teším sa z prítomnosti cirkevných predstaviteľov iných kresťanských cirkví. Ako kresťania všetci sme pozvaní vydávať svedectvo o tom, komu sme uverili, pamätajúc na to, že od nášho osobného príkladu a vzájomnej lásky závisí, či niekto Krista prijme, alebo odmietne.
Chcel by som poďakovať aj Vám, drahý Vladyka Benedikt. V roku 2004 ste ma prijali do bratstva Svätouspenskej Lavry v Unive ako vtedajší ihumen. Mám nádej, že ste to nikdy neľutovali. Postrihli ste ma do mníšskej schymi (obdoba večných sľubov), dali ste mi meno Jonáš, boli ste mojím predstaveným a tým, ktorý mal odvahu mi zveriť prvé zodpovednosti predstaveného v studitských kláštoroch. A keď ste sa stali biskupom, vždy ste boli pripravený ma podporiť a poslúžiť bratským a múdrym slovom. Ďakujem, že ste tu dnes aj ako môj spolusvätiteľ, že ma vovádzate aj do tejto pre mňa novej služby Bohu, Cirkvi a Božiemu ľudu v mojej milovanej domovine. Verím v našu ďalšiu bratskú spoluprácu. Nech Vás Boh ochraňuje a vedie vo Vašej službe.
Chcel by som vyjadriť moju hlbokú vďačnosť Svätému Otcovi pápežovi Františkovi, ktorý mi zveril túto biskupskú službu a menoval ma za arcibiskupa metropolitu pre všetkých veriacich katolíkov byzantského obradu na Slovensku. Zároveň vyslovujem moju vďačnosť aj jeho dvom spolupracovníkom, apoštolským nunciom.
Najprv by som chcel poďakovať jeho excelencii Mons. Visvaldasovi Kulbokasovi, apoštolskému nunciovi na Ukrajine. Osobne pricestoval z Kyjeva do Univa a bol odvážnym zvestovateľom, ktorý mi komunikoval ako prvý vôľu Svätého Otca ohľadne mojej nominácie.
Vyjadrujem moju hlbokú vďačnosť aj Vám, Vaša excelencia, Mons. Nicola Girasoli, apoštolský nuncius na Slovensku. Už od začiatku, keď to bolo možné, hneď ste sa so mnou kontaktovali a s veľkou radosťou a entuziazmom ste sa o mňa otcovsky zaujímali od vyhlásenia nominácie tu na Slovensku, aj keď ja som bol ešte na Ukrajine v mojom kláštore v Unive. Som presvedčený, že ste to so mnou veľmi prežívali. Pravdupovediac sa veľmi nepoznáme, ale verím, že od teraz budeme mať veľa príležitostí pre úzku spoluprácu, aby sme mohli spolu prehĺbiť Božie dielo tu na zemi, medzi týmto ľudom. Ďakujem!
Chcem poďakovať mojim rodičom, drahej mame Kataríne, ktorá je tu s nami, ako aj nebohému otcovi Michalovi, ktorý už je v dome Otca. Verím, že i on je spolu s nami duchovným svedkom tejto udalosti.
Drahá mama, ďakujem vám za život, za výchovu, za všetky vaše prežívania, modlitby, za atmosféru pokoja, radosti, prijatia a zvlášť hlbokej viery, ktorú ste stále snažili pestovali v našom rodinnom hniezde. Spolu s otcom ste nám deťom zaštepili do srdca hlboký koreň dôvery v Boha a Božej bázne. Modlím sa, aby Pán, ktorý pozná ľudské srdcia, potešoval aj to vaše ako len On najlepšie vie.
Drahí súrodenci s rodinami: Michal, Mária, Marián, Katka aj ty Anička, ďakujem Bohu, že vás mám a že ste tu dnes takí nádherní aj so svojimi deťmi, že je nás stále viac a viac! Ste pre mňa veľkým bohatstvom.
Ďakujem mojim krstným rodičom zo Spišského Podhradia, ktorí tu zo zdravotných dôvodom nemôžu byť prítomní, všetkým príbuzným bližším i vzdialenejším, tu prítomným aj tým ktorí tu nie sú, všetkým mojím rodákom z Olšavice, Brutoviec, Repáš, Torysiek a Pavľan.
Za posledných 20 rokov sa mojím druhým domovom stala Ukrajina.
Dnes by som chcel osobitným spôsobom vyjadriť svoju hlbokú vďačnosť ukrajinskému národu a celej Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, skrze Vás, jej hlavu a predstaviteľa, blaženejší Sviatoslav.
Vaša blaženosť, spolu s mnohými biskupmi, predstavenými reholí a veriacimi, ste pricestovali z Ukrajiny sem, do tohto mesta Prešov, aby ste zdieľali so mnou a s celou Gréckokatolíckou cirkvou na Slovensku našu radosť. Vám, Vaša blaženosť, a všetkým vladykom, predstaveným reholí a všetkým, ktorí pricestovali z Ukrajiny, z celého srdca srdečne ďakujem! Je to pre mňa veľká česť, že ste tu dnes. Bolo mi cťou žiť, namáhať sa, pracovať a zdieľať radosti aj starosti pre národ a Cirkev na Ukrajine, osobitne v tento ťažký a skúškami zmietaný čas nespravodlivej, dobyvačnej a agresívnej vojny Ruska proti Ukrajine. Počas mojich dvadsiatich rokov na Ukrajine, stali ste sa neoddeliteľnou súčasťou môjho života, obľúbil som si Ukrajinu, ľudí, Cirkev mestá a dediny. Vaša láska k slobode a rozhodnosť brániť Bohom vám darovanú rodnú zem je pre mňa neuveriteľná. Modlil som sa dnes aj za Ukrajinu a vyprosoval som u Pána milosť, aby svetlo a pravda premohli temnotu a klamstvo, aby život zvíťazil nad smrťou, aby túžba žiť, rozvíjať sa a tvoriť v slobode Božích detí premohli deštrukciu a ničenie. Nech mocný jediný Boh ochraňuje a žehná Ukrajinu.
Mojou duchovnou rodinou je už 20 rokov mníšska komunita Studitov.
Z tohto miesta by som chcel osobitne poďakovať mojim spolubratom, s ktorými som strávil dvadsať rokov mníšskeho života. Svojho času ste ma prijali do vášho spoločenstva, do vašej duchovnej rodiny ako jedného z vás, hoci som z inej krajiny, iných obyčajov, iného jazyka, kultúry a histórie, vy ste so mnou zdieľali všetko, čo máte materiálne a hlavne duchovné. Stal som sa jedným z vás a v Unive a iných našich kláštoroch som sa skutočne cítil ako v mojom rodnom dome. Dokonca svojho času ste mali odvahu a dôveru mi zveriť úrad ihumena. Som za to veľmi vďačný studitskému spoločenstvu, každému jednému z vás. Želám si a prosím Pána, aby požehnal všetkých bratov a osobitným spôsobom dnes prosím Bohorodičku, našu Matku, aby svojím omoforom prikryla Univský kláštor a všetkých členov Svätospenskej univskej lavry, kdekoľvek by sa nachádzali. Ďakujem, že ste dnes pricestovali do Prešova, vedzte, že je tu váš spolubrat a môj dom je aj vaším domom.
Drahí duchovní otcovia, kňazské manželky, Bohu zasvätené osoby,
Parafrázujúc slová Svätého Otca Františka, uvedomujem si že: „Boh bol v tejto eparchii dávno predo mnou a bude tu prítomný aj po mne“. Ja som iba drobnou súčiastkou potrebnou na to, aby stroj Božieho mechanizmu, ktorým je Cirkev Kristova, dal sa znova plnohodnotne do pohybu, a ja, služobník Boží Jonáš, z Božej milosti mám vykonať svoju úlohu a poslanie, a potom odísť tak, ako moji predchodcovia, kedy na moje miesto Pán znova povolá niekoho iného. Aj preto chcem byť v prvom rade pre vás otcom a zároveň aj múdrym správcom, no najmä bratom na našej spoločnej ceste. Samému sa mi to určite nepodarí! Spolubratia biskupi, drahí duchovní otcovia, kňazské manželky, rehoľníci a všetci veriaci od najstaršieho po najmladšieho, prosím vás, buďte mi nápomocní.
Uvedomujem si, že hlavným protagonistom tu nie som ja, ale Pán, a oči všetkých sa majú upierať na Neho. Aj preto si chcem spolu s mojím patrónom prorokom Jonášom, v mojej biskupskej službe neustále znova a znova pripomínať: „U Pána je spása“. Ďakujem zo srdca za prítomnosť a podporu predstaviteľov verejného spoločenského, politického i kultúrneho života. Vyjadrujem nádej, že sa budeme môcť v krátkej dobe bližšie spoznať a plodne spolupracovať pre lepší rozvoj a dobro všetkých.
Slovami liturgie: „Raduj sa božská nádoba s mannou! Raduj sa nevädnúci kvet ľúbeznej vône“ chcem vyjadriť na tomto mieste moju synovskú úctu, vďaku a súčasne aj prosbu k Bohorodičke, ktorá je neviditeľným spôsobom a takmer hmatateľne prítomná v mojom živote od narodenia až do teraz. Ona mi tu v tejto katedrále, v loretánskej kaplnke „Čiernej Madony“ istého času pripomenula slová jej Syna: „Neboj sa, zatiahni na hlbinu!“ Ona ma ako dobra Matka celý môj život sprevádza a trpezlivo učí hľadať a znova a znova nachádzať „Mannu“ môjho života – Krista. A On ma zasa cez vieru, nádej a lásku oživuje a dáva mi vzrast. On ma drží v tomto procese vzrastania.
Dvoch mne tak blízkych, už spomínaných a s mojím rodiskom tesne spätých blahoslavených Pavla a Vasiľa prosím o príhovor za milosť vytrvať v dobrom až do konca.
Mám túžbu, prajem si, prosím a nás všetkých vyzývam, aby sme boli cirkvou otvorenou do hĺbky na základe logiky Božích prikázaní milovať Boha a milovať blížneho. Boh sa skrýva v hĺbke! Chcem, aby naše horizonty boli široké. Veď Boh nás nestvoril na to, aby sme iba jedli, pili, nakupovali, trávili dovolenky, zaobstarávali si…, zháňali sa za…, unavovali sa na blatistých poliach našich „žabo-myších vojen“ ako kedysi Izrael v Egypte. Boh nás chce priviesť do zasľúbenej zeme. Chce nás priviesť k Sebe, dať nám seba samého! Mojžiš a tí čo boli na jeho strane, aj keď mali strach, predsa suchou nohou prešli cez rozbúrene more. Nezastavili sa v ňom. Vo viere a v bázni mali odvahu pod rozbúrenými vlnami uvidieť suché dno, po ktorom aj prešli. V tvrdej skale mali odvahu uvidieť prameň životodarnej vody a napili sa z nej, pretože – ako hovorí sv. Ján Zlatoústy – „mali dobre nastavené srdce“.
Drahí duchovní otcovia, vy čo máte rodiny, i vy čo žijete v celibáte, aj vy kňazi a bratia rehoľníci, manželky kňazov, aj vy všetci Bohu zasvätení, my sme tí, čo pasieme a vedieme Boží ľud na zelené pasienky. Majme odvahu Božích mužov a žien zatiahnuť na hlbinu, vyjsť z iba ľudskej logiky a znovu sa otvoriť na nové dobrodružstvo s Pánom! Prosím, hľadajme Boha a jeho vôľu! Veď Boh je láska. Milujme ho. Iba tak všetci budeme môcť byť jedno.
Drahí mladí chlapci a dievčatá, mládež!
Váš entuziazmus, energia, radosť zo života, očakávania, plány, túžby sú veľkým darom od Boha a vašou devízou. Aj vy zatiahnite na hlbinu! Živá skúsenosť s Bohom vás naučí, kde najlepšie investovať tieto Bohom vám dané talenty. S láskou urobený dobrý vklad určite prinesie plody v manželstve, v Bohu zasvätenom živote či v živote obetovanom službe ľuďom.
Ďakujem tiež vám, starí, nevládni a chorí, že s vďačnosťou a odovzdanosťou do Božích rúk prijímate vaše bôle a utrpenia. Kristus je v nich s vami. Prosím vás, aj vy zatiahnite na hlbinu a vo vašej bolesti a utrpení odhaľte prítomnosť Krista na kríži, ako sa z posledných síl v odovzdanosti modlí: „Otče, do Tvojich rúk odovzdávam svojho ducha!“ To bol začiatok jeho vzkriesenia, to môže byť začiatok i vášho vzkriesenia! A ešte vás prosím z celého srdca, prinášajte svoje utrpenie a bolesť za nás biskupov a kňazov, veľmi to potrebujeme!
Ešte raz srdečne ďakujem všetkým! Prijmite moje archijerejské požehnanie.
https://www.grkatpo.sk/?spravy&id=3932
FOTO: TAST – Veronika Mihaliková
Autor správy, foto a správu publikoval Prešovská archieparchia on Facebook Zdroj Read More
