SLÁVME NANEBOVSTÚPENIE PÁNA
Prikázaný sviatok slávime 40 dní po Veľkej noci a desať dní pred Turícami – Zoslaním Ducha Svätého.
Pán Ježiš sa na štyridsiaty deň po svojom vzkriesení posledný raz stretol so svojimi učeníkmi a pred ich očami vystúpil do neba a sedí po Božej pravici. Udalosť Nanebovstúpenia sa hlboko zapísala do pamäti prvých učeníkov. Svedectvo o nej nachádzame v evanjeliách a v knihe Skutkov apoštolov.
Pán Ježiš štyridsať dní po zmŕtvychvstaní vyviedol svojich učeníkov na Olivovú horu až k Betánii, a ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba (Lk 24, 50 – 51). Ježiš Kristus vystúpil na Nebesia práve na Olivovej hore, aby tam, kde sa začalo jeho utrpenie, začalo sa i jeho oslávenie.
V knihách Nového zákona nachádzame opis Pánovho nanebovstúpenia predovšetkým v Evanjeliu podľa svätého Lukáša a v Skutkoch apoštolov. O slávení tohto sviatku máme písomné správy už od 4. storočia; svätý Augustín spomína, že v jeho časoch bol všeobecne rozšírený. Takisto o ňom nájdeme zmienku u sv. Jána Chryzostoma alebo sv. Gregora Naziánskeho.
Nanebovstúpenie Pána spomína aj Nicejsko-carihradské vyznanie viery a píše sa o ňom aj v Peregrinatio Aetheriae, pochádzajúcom z 5. storočia, kde pútnička Etéria rozpráva o svojej ceste do Svätej zeme, a v rámci toho opisuje aj miestne slávenie vigílie tohto sviatku.
V Katolíckej cirkvi je to prikázaný sviatok; na niektorých miestach vo svete sa však jeho slávenie z pastoračných dôvodov môže konať aj v nasledujúcu nedeľu: k tomuto rozhodnutiu pristúpili niektoré biskupské konferencie po tom, čo daný sviatok v rozličných krajinách už nie je štátnym sviatkom. U nás, napriek tomu, že ho ako štátny sviatok nemáme, zostalo tradičné liturgické slávenie vo štvrtok, teda na 40. deň po Veľkej noci.
Autor správy, foto a správu publikovala TK KBS on Facebook Zdroj Read More
