Žijeme vo svete, v ktorom sa o dôstojnosti, rešpekte hovorí, ale často ostáva len pri tých slovách. O pravde sa často rozhoduje podľa toho, komu prospieva. Hlásime sa k láske, ale pred konkrétnym človekom, ktorý je iný, niekedy zatvárame dvere. Rozprávame o pomoci chudobným, no zároveň dokážeme vytvárať podmienky, ktoré ich v chudobe udržiavajú. Vyznávame, že každý človek je Božím dieťaťom, ale niektorým ľuďom dávame najavo, že medzi nás celkom nepatria, alebo môžu patriť, keď sa zmenia na „náš“ obraz.
Aj v cirkvi žiaľ jedno hlásame a druhé konáme. Hovoríme o milosti, ale niektorých ľudí posudzujeme. Hovoríme o pravde, no bojíme sa pomenovať zneužitie moci. Hovoríme o spoločenstve, ale stále málo prispievame k tomu, aby bolo počuť aj hlas ľudí, ktorí sa v ňom cítia osamelí, zranení alebo umlčaní…
Celú kázeň Anny Polckovej zo služieb Božích v 15. nedeľu po Svätej Trojici 13.9.2026 o 10:00 vo Veľkom kostole si môžete prečítať a vypočuť tu:https://www.velkykostol.sk/anna-polckova-kazen-v-15-nedelu-po-svatej-trojici-13-9-2026/
