Hľadači Boha
Posledné polienko (Tretia adventná nedeľa)
Liturgia tejto nedele ponúka jednu zvláštnosť, ktorá sa však veľmi málo využíva – namiesto responzóriového verša: „Príď, Pane, a zachráň nás“ sa môže spievať: „Aleluja.“ Je to dosť veľký rozdiel. Namiesto volania o pomoc môžeme volať: „Chváľte Pána!“ K čomu nás tým Cirkev vedie?
K zmene zmýšľania.
Keď čítame text z Knihy proroka Izaiáša (35, 1 – 6b. 10), tak si môžeme povedať: „Jemu sa ľahko hovorí: ‚Povedzte malomyseľným: Vzchopte sa, nebojte sa!‘ Vari prísľub toho. že raz – nevedno kedy – sa niečo zmení, stačí na to, aby sa niekto prestal báť o svoju budúcnosť? Nie sú to všetko len reči?“ Vzniká v nás pochybnosť…
Možno aj Ján Krstiteľ mal podobnú dilemu. Počul o Ježišovi a jeho skutkoch, ale skutočne je to ten, ktorý má prísť? Je tu pochybnosť…
Presne to isté sa deje dnes vo svete okolo nás. Nik nám nedá istotu, že nejaké riešenie nejakého problému je už konečné a všetko bude v poriadku. Len si zoberme ceny energií… Samá pochybnosť a obavy…
Cirkev nám dnešným responzóriom ukazuje celkom inú cestu. Učí nás úplne sa spoliehať na Boha tým, že stále k nemu voláme: „Príď, Pane, a zachráň nás.“ A úplne rovnakým spoliehaním sa na Boha je aj spev: „Aleluja!“, lebo vieme, že Boh nás nikdy, skutočne nikdy neopustí. To neznamená, že situácia vo svete sa bude vyvíjať podľa našich predstáv. Ale môžeme si byť istí, že Boh v každej situácii koná presne to, čo je potrebné pre našu záchranu.
Sme povolaní vnímať Božie riešenia. A to je to, čím sa môžeme navzájom povzbudiť, posilniť, upevniť. Takto potrebujeme zmýšľať.
Čo povieš malomyseľným, keď začnú nad niečím vzdychať a sťažovať sa? Určite ich pozorne a s účasťou vypočuj, ale v srdci pros Boha, aby ti dal slová útechy a povzbudenia. Spomeň si na Eliáša, ako tri roky žil u vdovy v Sarepte a „múky z hrnca neubudlo a z krčaha nechýbal olej“ (1 Kr 17, 16)? Možno práve to potrebujeme znova počuť. Možno niekto bude celú zimu chodiť do kôlne po posledné polienko a ono tam jedno stále bude…
V dnešnej liturgii sú použité len necelé štyri verše zo 146. žalmu. Treba si ho však zobrať celý a nájdeme v ňom túto vetu: „Nespoliehajte sa na kniežatá ani na ľudí vôbec; oni pomôcť nemôžu“ (v. 3). To je smerovka pre nás. Buďme trpezliví (Jak 5, 7) a uvidíme Božiu spásu.
Je niečo, čo nutne potrebuješ pre život, no máš z toho už iba „posledné polienko“? Buď si istý, že aj keď ho použiješ, vždy ho znova nájdeš. Tak ako vdova zo Sarepty. Boh je tvoja, moja, naša záchrana!
Prečítaj si tento text ešte raz a všimni si, že celý je hľadaním Boha…
Autor správy, foto a správu publikovala Žilinská diecéza on Facebook Zdroj Read More
