Mons. Viktor Trstenský
50. výročie jeho odchodu zo Starej Ľubovne
Pred 50- rokmi Okresný národný výbor, odbor kultúry v Starej Ľubovni odňal Mons. Viktorovi Trstenskému, správcovi farnosti v Starej Ľubovni štátny súhlas k duchovnej činnosti. Rozhodnutie o odňatí štátneho súhlasu zo dňa 30. januára 1974 mu bolo doručené 1. februára 1974. V obvineniach vyčítala sa mu aj jeho aktivita medzi veriacimi a najmä medzi mládežou. Vtedajšia moc to považovala za protispoločenskú nebezpečnosť . Pre dobro, ktoré robil pre ľudí ho obvinili aj za štedrú večeru na fare pre opustených. Mons. Trstenský sa o svojom odvolaní dozvedel skôr, než mu bolo doručené. Uvedomujúc si, že už nebude môcť vstúpiť do kostola, prečítal ho veriacim pri nedeľných omšiach 27.1. 1974 a vyvrátil všetky proti nemu vznesené obvinenia a klamstvá. „ Vždy som hlásal pravdu a za ňu aj bojoval. Aj občanov tohto mesta som viedol k tomu, aby boli pracovití, poctiví, aby počúvali predstavených mesta, okresu, štátu a mali ich u úcte. Ak som učil byť mravným, konal som to pre dobro tejto spoločnosti. V kostole som viedol k modlitbe a náboženskému vzdelávaniu. Nemám vedomie, že som niekomu ublížil, mojim cieľom bolo konať dobro. Bez pravdy moc neznamená nič. Vrchnosť, ktorej záleží na pokojnom a šťastnom živote spoločnosti, nemala by ma trestať tým, že mi odníme vykonávať túto službu.“ Trstenského odvolanie boli zamietnuté spolu aj zo žiadosťou o pridelenie bytu. Nemohol už vykonávať pastoračnú službu a do svojho odchodu zo Starej Ľubovne mohol sa zdržiavať len na fare, kde v súkromí slúžil aj sv. omše. Mons. Viktor Trstenský sa narodil 28. marca 1908 v Trstenej. Študoval v kňazskom seminári v Spišskej Kapitule kde bol 29. Júna 1931 vysvätený za kňaza. V roku 1949 bol prvýkrát zatknutý. Sedel v 24. žalároch, kde zažil tie najkrutejšie zverstvá. Odpustil všetkým, ktorí mu ubližovali, ktorí ho trýznili a to ho zachránilo pred nenávisťou a hnevom. Bol morálnou oporou a vzorom pre mnohých väzňov, ktorým pomohol prežiť peklo v táboroch a väzniciach. V roku 1969 prichádza do Starej Ľubovne kde bol prijatý s láskou. Jeho pokora, optimizmus a ochota slúžiť bola odmenená darmi a veriaci prežívali čas milosti a požehnania. Staral sa o deti, mládež, rodiny, starých a opustených , vychoval novú generáciu chlapcov a dievčat. Premyslel pastoračný plán starostlivosti o veriacich a uvádzal ho do života. Aj v tejto nepriaznivej dobe nebál sa usporiadať ľudové misie a prichýliť gréckokatolíckych kňazov, ktorí slúžili liturgiu tajne za zatvorenými dverami kostola. Všetko sa to skončilo násilne a on musel 28. marca 1974 odísť zo Starej Ľubovne v deň svojich 66. narodenín do rodnej Trstenej, kde žil až do svojej smrti 7. decembra 2006. Bol darom pre naše mesto a vždy k nám rád prichádzal. 22. júna 1991 mu bolo udelené čestné občianstvo. 19. marca 1998 ako 90-ročný požehnal základný kameň pre nový kostol sv. Petra a Pavla a bol aj pri jeho konsekrácii 21.11.1999. Je autorom viacerých kníh a publikácii, v ktorých mapoval dejiny katolíckej Cirkvi, ale aj novodobé dejiny Slovenska. Zanechal v nich svedectvo o sebe i o dobe v ktorej žil, aby to všetko neostalo zabudnuté. Napísal aj životopis biskupa Jána Vojtaššáka. Tohto neúnavného bojovníka za spravodlivosť, ktorý bojoval za nás všetkých s nádejou, že jeho utrpenie a modlitby prinesú vytúženú slobodu pripomína aj pamätná tabuľa na priečelí fary, odhalená 12.apríla 2018 pri príležitosti 110, výročia jeho narodenia. A jeho slová na nej sú aktuálne aj dnes. „ Za slobodu bolo treba bojovať vtedy i teraz. Ináč ju stratíme.“
Ľubomír Ogurčák
Autor správy, foto a správu publikoval Rímskokatolícka farnosť Trstená on Facebook Zdroj Read More
